reklama

diel 10 - rubrika: podobnosti

Powerplay of the Week, blog o alternatívnej hudbe, diel 10, v Bratislave, 20. januára dvetisíc devätnásť

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
logo
logo (zdroj: robert stepanik)

Dnes len taký rýchly nenáročný diel a zároveň uvedenie občasnej rubriky Podobnosti.

Rubrika Podobnosti bude prinášať môj subjektívny pohľad na to, čo je v (alternatívnej) hudbe podobné, čo sa spája s čím, čo sa asociuje s čím, čo pripomína čo... Podobnosti budú rôzneho druhu. Niekedy to budú kompozičné podobnosti, niekedy aranž a zvuk, niekedy atmosféra, inokedy vizuálne stvárnenie klipu, niekedy téma textu, niekedy žáner... čokoľvek. Budem sa držať skôr spontánneho pocitu než úplne striktnej racionálnej analýzy (ale, samozrejme, pri kompozičných podobnostiach zohráva úlohu matematika... lebo hudba je čistá matematika).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ja sa budem snažiť vždy pár slovami vysvetliť, prečo sa mi to v hlave prepojilo a prečo to mám "zosieťované". Nemusíte súhlasiť, preto som vyššie povedal, že to bude subjektívne. Neberte to teda ani až tak vážne. Je to hra. Aktívne počúvanie, ktoré otvára stále nové a nové spojitosti. V prípade nesúhlasu mi napíšte... Bude ma zaujímať váš pohľad.

Dnes tak trochu zvláštna "alternatíva" so soulovými "roots".
(Ak by ste mali výhrady, že "veď toto nie je alternatíva", tak to nazvime "nie mainstream". A je vybavené.)

Niektoré piesne z minulosti (možno aj vy) máte tak hlboko uložené, že s vami budú žiť až do vašej poslednej sekundy. A občas sa vynárajú samé od seba.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Akurát, že sa mi časom „odštiepuje“ spolupráca hemisfér a niekedy už neviem priradiť meno piesne (tzn. ľavohemisférový obsah) ku architektúre piesne (tzn. pravohemisférový obsah). Počujem to... poznám to... akordový sled („progression“)... farbu zvuku... tempo... ale musím sa veľmi snažiť, aby som si to pospájal a naozaj vedel, čo mi to v hlave vlastne hrá.

A z času na čas sa objaví nejaká nová pieseň, ktorá mi pripomenie (aktivuje, otvorí) nie jednu, ale rovno niekoľko starých sejvnutých piesní. Uložený obsah sa prepojí... nie vedome... práveže vôbec nie vedome... ale automaticky a v hlave vám zrazu hrajú tri-štyri piesne, alebo sa do seba bez kontroly prelínajú. Pre mňa to vtedy znamená, že tam je naozaj nejaká objektívna podobnosť, lebo veď viete, že platí holistický zákon rezonancie ("podobné k podobnému") a tiež aj na fyzike ste určite niečo pochytili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To sa mi stalo aj v ostatnom čase. Podobné tempo, podobné pianové staccato, podobné akordy v refrénoch... A všetko sú to vynikajúce piesne, tak prečo si ich nepripomenúť? (Nakoniec aj pojmovú kartotéku v ľavej hemisfére sa mi podarilo nejako upratať.)

Z vynikajúceho debutového albumu PICTURE BOOK (1985). Najprv vydaná v roku 1985 úplne bez pozornosti publika (#51 v UK), potom znovuvydanie v roku 1986, keď už sa v UK stala hitom #1. Moja all-time-favourite od Simply Red. Holding Back The Years.

Talk Talk už tu boli spomínaní (PWP 05) ako kapela s inšpiratívnym zvukom aj pre modernú dobu. Nikdy som si však poriadne neuvedomil, že niektoré ich veci (z neskorších období) majú dokonca soulový "smrad". Lebo ja ich stále mám v priehradke New Wave. Táto pieseň vyšla prvýkrát v marci 1986 na albume THE COLOUR OF SPRING a následne v júli 1986 vyšla ešte samostatne ako singel. I Don't Believe In You. V skladbe hrajú ako hostia zaujímaví ne-členovia Talk Talk - na klávesy (organ) Steve Winwood a na gitaru Robbie McIntosh (The Pretenders). 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pre Lily & Madeleine sa už „zalbumieva“. (Spomínal som to už v PWP 08, v tom vianočnom dieli.) Na 22. februára 2019 je pripravené vydanie nového albumu (v poradí štvrtého) CANTERBURY GIRLS sesterského dua Lily & Madeleine na značke New West Records. Najprv vyšla 29. novembra 2018 skladba Self Care. Okolo Vianoc bol uvoľnený ďalší singel Just Do It, ktorý je zatiaľ asi najatraktívnejšou návnadou na nový album. A v polovičke januára 2019 bol uvedený ďalší singel Can't Help The Way I Feel.

Počujete to aj vy?

logo
logo (zdroj: robert stepanik)

A zostaneme pri téme.

Vari najpozoruhodnejšia porucha vnímania hudby v dôsledku poranenia mozgu bola zaznamenaná nedávno u pani I. R., ktorá utrpela zriedkavú formu porušenia oboch spánkových lalokov (v dôsledku neurochirurgickej operácie). Zranenie sa neprejavilo na inteligencii, pamäti ani rečových schopnostiach. Pani R. však nebola schopná rozoznávať hudbu. Nespoznávala známe skladby ani nedokázala rozlíšiť dve (akokoľvek odlišné) melódie. Napriek tomu boli jej emocionálne reakcie na hudbu rovnaké ako u bežných poslucháčov. Zmeny tempa, rytmu, či tóniny z durovej na molovú v nej vyvolávali rovnaké emocionálne zmeny ako u ostatných ľudí.

To vedie ku záveru, že spánkové laloky sú zrejme nevyhnutné pre uvedomovanie si hudby, ale nie pre jej pôsobenie na naše city. Vedomé a emocionálne vnímanie hudby sú zrejme dve rôzne, v podstate nezávislé záležitosti.

Citácia pochádza z knihy:
Martin Mojžiš, Jeden výdych koňa, W PRESS Bratislava 2012, kapitola "Prečo máme radi hudbu?"

Tak sa zdá, že mi spánkové laloky fungujú našťastie celkom dobre. Inak by som musel zastaviť nielen rubriku Podobnosti...

Robert Štepaník

Robert Štepaník

Bloger 
  • Počet článkov:  104
  •  | 
  • Páči sa:  70x

Tento blog vás pozve do zaujímavého a pestrého sveta alternatívnej hudby... a ako doplnok sa objavia témy z umenia, spoločenských vied a politiky. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu