reklama

diel 22 - rubrika: podobnosti

Powerplay of the Week, blog o alternatívnej hudbe, diel 22, v Bratislave, 24. mája dvetisíc devätnásť  Gus Gus  Chris Staples

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
logo
logo (zdroj: robert stepanik)

Tentoraz už text môže byť bez vysvetľovacieho úvodu, lebo rubrika Podobnosti už mala svoju premiéru (PWP10).

Dnes podobnosť ne-hudobná, ale... aká vlastne? Povedzme, že podobnosť konceptuálna (myšlienková) a grafická (vizuálna). Resp. trochu podobnosť a trochu nepodobnosť. Lebo to budú 2 podobné a predsa rozdielne prístupy k jednému fenoménu... k obálke albumu. K obálke alternatívneho albumu. Dnes sa pozrieme na obálky (resp. artwork) dvoch albumov.

Ja mám alternatívu rád tak celkovo. To nie je len o zaujímavej a rozrôznenej a podivnej hudbe, ale aj o všetkom tom okolo... o image, o pódiovej prezentácii, občas o kostýmoch... ale aj o vizuálnom umení a dizajne. O nápadoch v klipoch, o fotografiách, o grafike vydávaných singlov, albumov, alebo o kreatívnom prístupe k vinylom (čo ja viem... napr. oranžový priesvitný vinyl a podobné prekvapenia).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je to priestor pre kreativitu všetkého druhu a keďže alternatíva nie je až tak viazaná na nevyhnutnosť komerčného výťažku (hoci poteší aj v tom svete), tak je to kreativita často odvážna, okrajová, provokatívna, pohoršujúca alebo jednoducho divná... často sa pohráva s bizarnosťou, gýčom, banalitou alebo nezrozumiteľnosťou... a to som týmto zoznamom zďaleka nevyčerpal všetky možnosti. Vôbec nie je zriedkavé, že ma niektoré alternatívne releasy zaujmú najprv práve grafikou... až následne si ich vyhľadám aj na počúvanie. Pri mainstreame sa mi to takmer vôbec nestáva. Ten viac zachováva isté zvyklosti a zákonitosti (aj vizuálne) a zámerne chce byť prístupnejší, zrozumiteľnejší a stráviteľnejší širokému (= spriemerovanému) publiku. Na poli vizuálnom sa to prejavuje tak, že v mainstreamovej hudbe narazíte na mnoho releasov, ktoré na obale pracujú výhradne s fotografiou umelcov (štylizovanou raz viac, raz menej). Prejdite si napríklad obaly albumov na iTunes a uvidíte to jasne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A je to pochopiteľné. Keď sa snažím predávať album peknej speváčky, tak predsa neurobím jej mainstreamovým fanúšikom takú zákernosť, že by som nedal fotku jej krásnej tváričky na obal. Nebudem tam predsa fotiť nejakú starú sochu na cintoríne obrastenú machom alebo prejdeného potkana... Nebudem do klipu dávať opakujúcu sa slučku záberov z demonštrácie, na ktorej je dav vytláčaný policajnou jazdeckou jednotkou (konkrétne viď Thom Yorke - Harrowdown Hill). Potrebujem (ako vydavateľ) predať čo najviac jej albumov a mať čo najviac platených stiahnutí, a preto v záujme pozitívneho čo najširšieho prijatia (ktoré mne ako vydavateľovi a jej ako interpretke má zabezpečiť zisk) nebudem publiku tlačiť do hlavy nič "disturbing", nič rušivé, nič komplikujúce, nič zložité. Mám tu pekné dievča (a to mám ešte šťastie, ak má hlas a fakt vie spievať či komponovať), tak ju "urobíme" čo najviac príťažlivú a necháme ju tancovať. OK, choreografia môže byť trochu divná (to publikum znesie), ale hlavne tam musí byť slečna krásna (trendová, vystajlovaná) a poslucháč sa s ňou musí stotožniť alebo po nej musí zatúžiť. Alebo aspoň po jej teniskách alebo mikine (v prípade Nicki Minaj alebo iných škaredých)... A kúpi si ju (či už fyzicky na nosiči alebo digitálne) a bude ju mať doma. Preto je mainstream zákonite tragicky zablokovaný, zavretý v rôznych klišé. Lebo je jasné, aké vlastnosti publikum má, čo publikum chce a ide sa presne po tom... predaj sa riadi zákonitosťami, ktoré je riskantné porušovať. Nie je to vylúčené, ale je to riskantné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To alternatíva má omnoho väčšiu slobodu. Nie žeby to nebolo o peniazoch (aj alternatívna hudba niekoho živí), ale je to o rádovo iných rozpočtoch a pri budovaní "attention" publika sa môže postupovať omnoho odvážnejšie... to znamená aj čudnejšie a v konečnom dôsledku originálnejšie. V alternatíve sa namiesto jednoznačnej popularity skôr zvykne budovať kult. Aj v alternatíve sa vizuálnymi prostriedkami budujú emócie, ale alternatíva sa nebojí pracovať s nezrozumiteľnosťou, až priveľmi voľnými asociáciami alebo dokonca rovno s bez-kontextom (ako to často robí moderné výtvarné umenie). Alternatíva často pracuje so šokom, mimoriadne často pracuje s náladou, pocitom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niekedy sa vizuálnymi prostriedkami vytvára nejaký seriál a niečo ako "vizuálna identita" hudobníka / skupiny, inokedy sa postupuje skôr ad hoc. Niekedy sa pre to všetko vizuálne a grafické okolo opakovane používa ten istý vizuálny umelec, inokedy sa to strieda... Niekedy sa dlhé roky používa "koncept", inokedy sa pre každé obdobie (napr. pre každý samostatný album) hľadá vždy iný samostatný vizuálny jazyk.

Prechádzal som si nedávno nejaké staršie archivované youtubové linky a dostal som sa opätovne k albumu islandských Gus Gus LIES ARE MORE FLEXIBLE, ktorý vyšiel 23. februára 2018 na značkách NoPaper Records a Oroom. No a jeho obal mi v jednej chvíli úplne spontánne pripomenul obal iného albumu (prezradím nižšie). Tie dva albumy sa mi spojili cez obal. Cez vizuál. Nie cez zvuk a štýl (ten je práveže veľmi kontrastný, veľmi rozdielny).

To sú tie spontánne podobnosti, ktoré samé preblikávajú v hlave a ktoré majú (ak sa dá, tak zaujímavo) naplňovať túto rubriku.

lies are more flexible
lies are more flexible (zdroj: foto: the line of best fit)

Na obálke albumu LIES ARE MORE FLEXIBLE (v poradí desiateho albumu Gus Gus) je fotografia, ktorá úplne postráda štylizáciu, vyfotená (asi) náhodne, nezobrazujúca nič špeciálne (možno snáď atmosféru odpornej islandskej zimy), dokonca kompozične problematická (pripúšťam, že kompozíciu mohol „pokaziť“ štvorcový výrez... lebo zdrojová fotka určite nie je štvorcová). Keby som ju mal v mobile alebo vo fotoaparáte, pomyslel by som si: "na čo som, do psej matere, fotil toto?" a veľmi rýchlo by bol delete.

Ale vidíte to... vo svete alternatívnej hudby aj takáto civilná, „zbytočná“ a banálna snímka (v ktorej úplne absentuje "umenie" a s veľkou pravdepodobnosťou absentuje aj konceptuálny úmysel) má možnosť stať sa obalom albumu. Nemá extra technickú kvalitu, nemá v sebe symboliku (ak áno, tak obtiažne dekódovateľnú a trochu umelú), nemá konkrétny kontext (ak si odmyslíme spomínanú atmosféru severskej drsnosti), nemá ambíciu niečo povedať, dokonca je tam problematický "productplacing" resp. brandplacing, lebo je tam na drzovku logo konkrétnej islandskej siete čerpacích staníc.

O čerpacích staniciach Olís :-)
https://www.olis.is/english/stations

Grafika je tiež „hrubá“ a neštylizovaná... celý layout sa vlastne obmedzuje len vloženie názvu albumu v tvarovo jednoduchom bezpätkovom fonte do hornej zóny. Najdlhšie asi trvalo vybrať divnú fotku. Vytvorenie layoutu potom trvalo (vrátane úpravy veľkosti a orezu snímky na štvorcový formát a výberu fontu) tak asi 3 minúty aj s uložením do zložky... no dobre 10 minút aj s návštevou WC a jednou cigaretkou.

Na tomto obale sa používa aj v alternatíve dosť častý grafický princíp - anonymizácia interpreta*. Názov interpreta býva len na tom bočnom chrbátiku (niekedy ani tam). V tom boli majstri napr. Joy Divison (pozri UNKNOWN PLEASURES) alebo New Order (pozri POWER CORRUPTION & LIES alebo BROTHERHOOD alebo iné) v 80-tych rokoch (autor artworku bol vo všetkých prípadoch Peter Saville)... ale rozhodne neboli sami. Používa sa to priebežne stále (pozri napr. aktuálny album DESIGNER od Aldous Harding, ktorý vyšiel v apríli 2019).

* Je možné, že toto až tak neplatí, lebo som videl aj také verzie toho albumu, kde okrem titulu LIES ARE MORE FLEXIBLE bolo aj oranžové logo Gus Gus v pravom hornom rohu vložené do vrstvy pod názov albumu. Album vyšiel prostredníctvom dvoch vydavateľstiev, tak aj v tom môžu byť tie rozdiely. Vychádzam však z častejšie reprodukovaného obalu (a dúfam, že reálne existujúceho), na ktorý sa meno Gus Gus dolepovalo len ako nálepka.

Tu je pár príkladov obalov z Factory Records (New Order a spol.) na jednom mieste.
https://medium.com/inside-vbat/the-art-design-of-factory-records-6456b9ac8112

Na albume LIES ARE MORE FLEXIBLE sú aj skladby Towards a Storm (krátka, so stopážou 00:48) a Fuel, čo môže byť základom pre úvahy, že tým obalom Gus Gus možno predsa len niečo chceli povedať (alebo aspoň dať do súvisu hudobný obsah a vizualitu). Tak teda LIES ARE MORE FLEXIBLE z roku 2018. Takto môže vyzerať iba album z alternatívnej scény. A to ma baví. Mainstreamové vydavateľstvo a mainstreamový interpret by si toto nikdy nedovolili.

Takže zima, sneh, autá zaparkované pri gas-station alebo mall. Čo mi to len pripomína? Ahaaa... album GOLDEN DAYS od amerického pesničkára Chrisa Staplesa. Vyšiel v roku 2016 na značke Barsuk Records.

golden age
golden age (zdroj: foto: merchbar.com)

Tematika je takmer identická, symbolika obálky amerického albumu je však asi trochu cielenejšia. A klasickejšia. Nočná fotografia má v sebe viac štylizácie a tajomnosti. Tvári sa to ako momentka, ale podľa mňa to nie je momentka. Fotografia ja štylizovanejšia a dobre naexponovaná (kto fotil v noci vie, že to je celkom prekérna vec, zvlášť, keď máte v zábere niekoľko zdrojov svetla s rôznou intenzitou a rôznou teplotou svetla...). Snímka je technicky veľmi dobre zvládnutá. Nie je pokazená výrezom do štvorca. Má atmosféru. Mäkkú, pokojnú, možno trochu unavenú.

V prípade Gus Gus tam zúri islandský vietor a sneh vám hnusne švihá do tváre, necítite sa práve komfortne. To v Amerike vládne atmosféra mäkko padajúcich vločiek akéhosi mestečka kdesi na trase interstate-road. Máte za sebou tisíce kilometrov (a pred sebou ďalšie tisíce) a potrebujete si dať kávu alebo niečo zjesť. Idete pešo ku vchodu a práve parkuje ďalšie auto. Tiež je to banálna situácia a banálna udalosť, ale keď máte oko, tak si viete takéto „atmosféry" ukladať do pomyselného hard-disku v hlave. Motivácia zaznamenať takúto fotografiu, takúto situačnú fotku tiež (podobne ako v prípade Gus Gus) nie je v ničom inom než v atmosfére. Banalita tej fotky je v tom, že na nej vlastne tiež nie je veľmi čo na fotenie... ale je tam prítomná tá atmosféra. Ako deti sme skoro všetci mali radi, keď obrovské vločky padali takto pomaly.

Fotka je teda pravdepodobne štylizovanejšia a jej výhodou je aj to, že tam nie je vidieť žiadne logo... čo ma vedie k úvahe, že som síce automaticky uvažoval o komerčno-retailovom príbehu (napr. fast-food, mall, čerpacia stanica), ale tá budova nemá na sebe nič, čo by odhaľovalo jej účel. Kľudne to môže byť Sála kráľovstva Svedkov Jehovových s väčšou pravdepodobnosťou než gas-station.

Grafika albumu GOLDEN DAYS (2016, Barsuk Records) má oddelené zóny pre obraz a text. Má precíznejšiu typografiu, dokonca tam cítiť hru s farebnými odtieňmi (oba odtiene sú parádne). Text kombinuje pätkové a bezpätkové písmo. Pokiaľ sa kombinujú dva fonty, je odporúčané, aby jeden z nich bol pätkový a druhý bezpätkový. Album nie je anonymizovaný. Chris Staples nie je žiadna hviezda (ani alternatívna hviezda) a pomimo USA je takmer neznámy. Preto aj v typografii bol zvolený klasický prístup a klasické garde dôležitosti informácií (vyjadrené tzv. bodovosťou písma - laicky povedané veľkosťou písma). Meno interpreta je väčšie, názov albumu je menší. Teda garde úplne opačné ako v prípade Gus Gus. Typografia je tu decentná, čistá, minimalistická a veľmi estetická, ale zároveň je použitie typografie natoľko klasické, že by to pokojne mohol byť album (vymýšľam si) Karel Gott - ČAS VÁNOČNÍ... ale samozrejme s inou fotografiou... Na albume Chrisa Staplesa zostalo „alternatívne“ aspoň to, že priamo fotografiou umelec nie je promovaný (zobrazený). Fotka však ani v tomto prípade neilustruje názov albumu... ak, tak len veľmi voľne cez tú „vločkovú“ nostalgiu.

Takže malé zhrnutie podobností a rozdielov:

porovnanie kontextov
porovnanie kontextov (zdroj: stepanik)

Jedno je deň, druhé je noc. Aj jedna situácia je banálna (všedná), aj druhá situácia je banálna (všedná). Tá prvá ťa prefacká svojou neštylizovanou a neretušovanou surovosťou, tá druhá predsa len fascinuje svojou atmosférou (krásou všedného). Ale v oboch prípadoch tam visí tá otázka... prečo práve toto bolo vyfotené? Prečo práve toto banálne miesto? Odlišnú atmosféru tých albumov to ale komunikuje. To vidieť aj z hudobných ukážok. Na jednej strane zvukovo pomerne drsná fúzia viacerých elektronických štýlov (typická pre Gus Gus) s ťažkými basmi a na druhej strane typický americký folk-rock so zaujímavými melancholickými aranžmánmi.

Práve v aktuálnom období sa objavili nové nahrávky oboch spomínaných umelcov. 16. apríla 2019 vydal Chris Staples singel Everybody Said, 16. mája 2019 vyšiel ďalší singel Holy Moly (album HOLY MOLY je naplánovaný na 28. júna 2019 na značke Barsuk Records). 13. mája 2019 vyšiel nový singel (a klip k nemu) Fireworks od Gus Gus. Zatiaľ mám zo všetkých týchto nových vydaní skôr rozpačitý pocit (= zažil som aj Gus Gus aj Chrisa Staplesa už v lepšej forme).

A ešte ukážka z albumu GOLDEN AGE (2016, Barsuk Records). Trochu "sufjanovská" pieseň Times Square s banjom.

No a ešte príklad obálok iných albumov, ktoré pracujú tematicky so zimou.

Kultový motív z obálky albumu THE FREEWHEELIN’ BOB DYLAN (1963, Columbia Records). Tento motív bol mnohokrát následne „vizuálne prevzatý“ a nanovo fotograficky interpretovaný. Vznikli mnohé fotografie, ktoré túto scénu mali pripomínať.

bob dylan
bob dylan (zdroj: foto: planetrock)

A obálka albumu PUBLIC STRAIN (2010, Jagjaguwar) od kanadskej skupiny WOMEN. A aký je obal, taký je aj obsah albumu. Poriadny „nášup“!

women
women (zdroj: foto: women bandcamp)

A ešte jeden príklad, dokonca slovenský(!), obálky kultového albumu. Od skupiny Ali Ibn Rachid album ALI IBN RACHID (1992, ZOON Records). Takzvaný „hokejistický album“. Tu sú prítomné dva fenomény, o ktorých sa hovorilo vyššie. A to anonymizácia (úplná... všetky údaje sú až na zadnej strane) a bez-kontextovosť (titulná fotografia, ktorá nemá súvis už s ničím ďalším z formy alebo obsahu albumu).

ali ibn rachid 1
ali ibn rachid 1 (zdroj: foto: discogs.com)

Grafike albumov sa v tomto blogu budeme ešte občasne venovať.

Ak vás zaujímajú vizuálne a grafické záležitosti v kontexte alternatívnej hudby, tak je možné sa dovzdelávať z mnohých zdrojov. Na rôznych weboch nájdete výbery obálok albumov, ktoré sú zozbierané tematicky. Nižšie je napríklad link, v ktorom nájdete obálky albumov, ktoré sú sexuálne explicitné alebo sexuálne provokatívne.

https://diffuser.fm/50-sexiest-album-covers/

No a nezabudnite zajtra (sobota 25. 5. 2019) na voľby do Európskeho parlamentu. Európska únia, tento globalistický unifikačný projekt prerastený nechutnými metastázami neomarxizmu (= "menšiny sú nový proletariát") a sociálneho inžinierstva má poslednú šancu na svoj reštart (inak sa tento "skvelý projekt" rozpadne).

Prajem vám zajtra odvahu, zdravý (sedliacky) úsudok a šťastnú ruku. EÚ nemôže pokračovať tak, ako fungovala doteraz... Manipulátor Juncker síce odchádza do zabudnutia (už pred piatimi či siedmimi rokmi bolo neskoro!), ale už sa na spitzen pozíciu v Európskej komisii tlačí ľavicový blázon Timmermans a blázon "Šefkonvoč" mu vyjadruje podporu (ja som to vedel, že v domácich prezidentských voľbách konzervatívnosť len predstieral).

Nečakajú nás žiadne hladké ani optimistické časy...

Robert Štepaník

Robert Štepaník

Bloger 
  • Počet článkov:  104
  •  | 
  • Páči sa:  70x

Tento blog vás pozve do zaujímavého a pestrého sveta alternatívnej hudby... a ako doplnok sa objavia témy z umenia, spoločenských vied a politiky. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu