diel 28 - rubrika: videoklipy tanečné

Autor: Robert Štepaník | 7.9.2019 o 23:00 | (upravené 17.9.2019 o 10:37) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  20x

Powerplay of the Week, blog o alternatívnej hudbe, diel 28, v Bratislave, 7. septembra dvetisíc devätnásť

Fííííííha. Dielu 27 len za dva dni od uverejnenia vyskočila taká čítanosť ako žiadnemu inému dielu predtým v histórii tohto blogu. V štatistikách čítanosti článkov v tomto blogu sa diel o skupine HEX umiestnil rovno na treťom mieste po prvom dni zverejnenia a po niekoľkých dňoch bol na prvom mieste (tzn. najčítanejší diel z mojich blogových príspevkov)... Slušný výkon. Domáca hudba predsa len priťahuje. Vidím, že sa zase musím vrátiť ku zahraničnej hudbe, aby som sa dostal na zvyčajné 3 čítania za deň a menej :-) A aj to urobím! :-)

Dnes jedna nová rubrika, ktorá bude mať rozhodne viac ďalších opakovaní, lebo tá téma je nevyčerpateľná. A to sú videoklipy, v ktorých sa tancuje.

 

Hudba a tanec patria k sebe tak, ako dve strany jednej mince, ako jin a jang, ako Laurel a Hardy, ako Bob a Bobek, ako Štaflík a Špagetka, ako Tel a Aviv, ako Ain a Kábel... ako r*ť a šerbeľ... 

Na svete existuje veľké množstvo videoklipov, v ktorých sa tancuje. Na tom nie je nič čudné, veď natočiť ku tanečnej (resp. ku up-beatovej) piesni "roztancovaný" klip, je to najprirodzenejšie, čo tvorcom môže napadnúť. A aj to často tak dopadá. Také to jednoduchučké „ruka hore“ a poďme predvádzať zadky, lascívne pohľady pri bazéne, logá na tričkách, značkové tenisky a „zlaté klobásky“ na krkoch pred kamerou. Na to trpia hlavne niektoré r´n´b a mnohé hip-hopové klipy...

Ale nebola by to alternatíva, keby sa v nej netancovalo inak... Našťastie. Napr. sa tancuje k piesni, ku ktorej by vám to ani nenapadlo, alebo sa tancuje čudne, alebo je tanec nie bežným spôsobom štylizovaný. Či už prostredím, imitáciou nejakého historického obdobia, nečakaným výberom tanečného žánru, zvláštnou choreografiou, čudnými kostýmami... Možností je kopec a alternatívna hudba (resp. alternatívna kultúra, lebo v tomto prípade už sa pohybujeme na území viacerých múz) to využíva bohato, prebohato...

Poďme sa teda pozrieť na prvú várku alternatívnych videoklipov, v ktorých sa tancuje. Urobte si okolo seba miesto, posuňte stoly a stoličky, odkopnite rozložené hračky, knihy, notebooky (alebo čokoľvek) a ideme na to. Bude sa tancovať!

 

Začneme bez zľutovania, rovno „šupou“... Podľa mňa jedným z najkrajších tanečných videí na alternatívnej scéne, alebo možno... možno úplne najkrajším tanečným videoklipom na svete vôbec. Videoklip ku piesni, ktorú napísal Londýnčan Keaton Henson (inak, dlho dlho som si myslel, že je Američan... mne ten jeho folk, resp. folk-rock pripadal a znel skôr americky). Hudobník, vizuálny umelec, dokonca básnik... Na koncerte ho neuvidíte často, vystupuje zriedkavo, pretože trpí úzkosťou (ehm... trochu to na ňom aj vidieť)... ale neurotikom ide umenie dobre, vždy to tak bolo. Lebo hyperkompenzácia. Čo nezažiješ v realite, to si povymýšľaš a naláduješ do textov a hudby.

Keaton Henson svoju kariéru začínal ako ilustrátor a dizajnér. Ja som ho zaregistroval trochu s oneskorením... až od roku 2012, od ep s názvom THE LUCKY EP (2012, Sony Music) a spätne som sa vracal k albumu DEAR... (2010, Motive Sounds Recordings). Nesledujem ho nejako pravidelne a systematicky, len z času na čas ku mne príde niečo jeho nové... Vydal hudbu aj pod pseudonymom Behaving... ale neviem o tom veľa (aspoň nie v tomto momente). Nie je problém si dohľadať, na YT je kopec jeho hudby.

Pretože je Keaton Henson synom herca a bývalej baletky (Marguerite Porter), asi zase nebolo tak ťažké prísť na vizuálny koncept tohto videoklipu... Ten nápad u nich doma jednoducho visel vo vzduchu. Jeho mama aj vytvorila choreografiu pre tento klip. To Your Health. Pieseň vyšla na spomínanom THE LUCKY EP. Minimalisticky poňaté video režíroval William Williamson. Ten spolupracuje s Keatonom Hensonom pravidelne... režíroval aj klip ku jeho nádhernej skladbe Alright.

The Middle East bola skupina z Austrálie (Townsville, Queensland), ktorá fungovala medzi rokmi 2005 a 2011. V roku 2006 vydali tzv. „split ep“ spoločne so skupinou Sleeping In Trains. V roku 2008 následne ep s celkom vtipným názvom THE RECORDINGS OF THE MIDDLE EAST (= Nahrávky The Middle East)... a potom sa rozpadli. Následne za 8 mesiacov sa zase dali dohromady.

Jesus Came To My Birthday Party vyšlo začiatkom apríla 2011 na albume I WANT THAT YOU ALWAYS HAPPY na značke Spunk Records (len v Austrálii a na Novom Zélande). Vlastne v roku 2010 skladba vyšla ešte na rovnomennom ep JESUS CAME TO MY BIRTHDAY PARTY.

Je to zvláštne, ale keďže mali dva začiatky, dva štarty, tak práve až ten album z roku 2011 je považovaný za debutový... (lebo THE RECORDINGS OF THE MIDDLE EAST oni sami považovali len za ep).

Album si produkovali sami, ale neboli s výsledkom spokojní... vraj „sa im nepodarilo nájsť svoj sound“. Škoda, album to síce bol žánrovo trochu neusadený a neučesaný, ale podľa mňa veľmi zaujímavý. Škoda tejto austrálskej kapely... Neviem, či členovia tejto skupiny majú následne nejaké ďalšie hudobné projekty a nemal som veľmi ani čas po tom pátrať. Ak máte viac info, tak šup šup mi napíšte do správy alebo do diskusie.

Hana Vu z L.A. a Crying on the Subway. Vyšlo koncom januára 2018 na jej prvom oficiálne vydanom (až 10-piesňovom) ep HOW MANY TIMES HAVE YOU DRIVEN BY na značke Barely Dressed Records, keď mala ešte len 17 rokov. Toto ep si sama aj produkovala. Následne sa o ňu a jej celkom zaujímavý mezzosoprán začali zaujímať z vydavateľstva Luminelle Recordings (pobočky Fat Possum Records). V júni 2018 ep vyšlo znovu (re-issue) na Luminelle Recordings.

Podľa jej vlastných slov, je jej tvorba jednak výsledok vyrovnávania sa so samotou a jednak výsledkom samoty, ktorá je pre ňu zároveň príjemnou oddychovou miestnosťou od davu. Hana Vu o sebe hovorí: „I spend most of my time alone“. Prvú pieseň však napísala o jednom dievčati zo školy, ktorú nemala rada... Namiesto očakávaného rozhorčenia, však zožala pochvaly a pieseň sa dosť minula účinkom.

Crying on the Subway je úvodnou piesňou na ep HOW MANY TIMES HAVE YOU DRIVEN BY.

Ale... na SoundCloude sa dá nájsť aj jej album (ja by som povedal, že album, v skutočnosti asi ep) NIGHTLIFE, 10 piesní... ktoré vydala v polovici augusta 2015 a tiež ďalšia kolekcia 10-tich piesní pod názvom SENSITIVE z roku 2017 (tá sa mi zdá snáď ešte lepšia než HOW MANY TIMES... odporúčam skladbu July alebo Queen of High School, čo je jej duet s Willow Smith, dcérou Willa Smitha a Jady Pinkett alebo nádhernú Farsides, ktorú nenájdete, aspoň zatiaľ, na YT, ale iba na jej bandcampe). Preto nižšie len v podobe prelinkovania.

https://hanavu.bandcamp.com/track/farsides

Spomínané ep HOW MANY TIMES HAVE YOU DRIVEN BY teda nemožno bez výhrad brať ako jej debut. Povedzme, že to je jej „first official release“.

A toto ep, HOW MANY TIMES HAVE YOU DRIVEN BY, má jeden z najkrajších obalov (artwork) za rok 2018. Pozrite sa na to sami... (Ako to často na alternatívnej scéne býva, na titulnej strane anonymizovaný.)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kazeta vyzerá trochu fádnejšie, grafika tu dominantne využíva žltú farbu, ktorá sa na vinyle objavuje na etikete a ovocné ikonky, ktoré sa objavili aj na jej webe a na tlačovinách.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

aktualita: 9. augusta 2019 vyšiel jej nový singel s názvom At The Party.

The xx sú z Anglicka, z Londýna a vznikli v roku 2005. Pôvodne boli trio, už dlhšie sú duo. Pre ich zvuk je charakteristický hlavne zdvojený mužsko-ženský vokál (Oliver Sim + Romy Madley Croft). Používajme radšej slovo vokál, než spev, lebo... ufff, lebo ani jeden z nich nevie spievať (v klasickom slova zmysle). To však neznižuje pôsobivosť ich hudby (alternatíva si nepotrpí na majstrovské technické výkony).

Svoj prvý album vydali v auguste 2009 na značke Young Turks (patrí do skupiny Beggars Banquet Group) a urobili ním takú dieru do sveta, že rovno získali aj Mercury Prize 2010. New Music Express zaradil ich prvý album na priečku #237 v rebríčku 500 greatest albums of all time.

Zatiaľ vydali celkovo tri albumy, ostatný I SEE YOU v roku 2017. Pieseň Islands je práve z prvého albumu nazvaného xx (2009, Young Turks). Bol to tretí singel z albumu.

Tegan and Sara je duo. Dve dievčatá, dvojičky. Tegan Quin a Sara Quin z Calgary (Kanada). No... dievčatá... narodili sa v roku 1980, takže v tomto roku majú 39 rokov a pevnými krokmi kráčajú ku strednému veku a zrelosti. Ale pôsobia ešte stále sviežo...

Hrávajú hudbu od svojich 15-tich. Ich prvá skupina sa volala Plunk. V roku 1988 vyhrali miestnu súťaž GARAGE WARZ a ako výhru dostali možnosť nahrávať v profesionálnom štúdiu, dostali tzv. „studio time“. To využili na nahratie svojho prvého profesionálneho dema (YELLOW TAPE)... najprv pod názvom Sara and Tegan. Po roku 1999 zmenili meno na Tegan and Sara... vraj z dôvodu, že si ľudia mysleli, že ide o interpreta Sara Antegan :-) Ale myslím, že aj bez toho by sa k zmene dopracovali, lebo Tegan and Sara znie lepšie. Je lepšie, keď názov končí samohláskou než spoluhláskou... Aj prvý album UNDER FEET LIKE OURS (1999, Plunk Records) vyšiel nadvakrát, raz pod jedným a neskôr pod aktualizovaným menom. (V roku 2017 ako raritka v rámci Record Store Day vyšiel znovu na vinyle, avšak zase pod pôvodným menom Sara and Tegan.)

Takže od roku 1999 vydali tri albumy... ale až štvrtý SO JEALOUS (2004, Vapor Records) bol veľkým medzinárodným úspechom s hitmi ako Walking With A Ghost alebo Downtown. Ja ten ich album mám najradšej a vtedy som s nimi aj začínal. Urobili ním posun od ich predošlého indie-folku viac ku new-waveom inšpirovanej hudbe (niektorí recenzenti použili pojem, že punk-pop). Ale nie všetci boli z albumu nadšení. Pitchfork bola asi jediná autorita, ktorá im naložila spôsobom, že „tegan and sara... tossing around radio-related banalities over predictable power chords... with the retro 80s fetish...“

Ja som bol tiež v tom roku 2004 z nich paf a potom som postupne chladol... postupne som sa dostával do normálu.

Oni sa tiež postupne štýlovo posúvali a v roku 2013 si na album HEARTTHROB prizvali producenta, ktorá pracoval pre P!nk alebo Kelly Clarkson... no a bol z toho nakoniec už takmer synth-pop s pomerne málo originálnym zvukom. Aj koncertne sa to menilo, keď na začiatku koncertovali s Neilom Youngom či The Pretenders a v roku 2014 boli na tour s Katy Perry. Zaujímavosťou je, že len veľmi malú časť tvorby majú spoločnú a väčšinou je autorkou skladby buď jedna alebo druhá...

Alligator je z albumu SAINTHOOD (2009, Vapor Records). Album produkoval Chris Walla, bývalý člen skupiny Death Cab for Cutie. Toto je ich posledný album, ktorý viem počúvať bez väčších výhrad.

S rozlišovaním dvojčiat majú problém často aj ich otcovia (matky nikdy!), tak vám pomôžem ako český komentátor krasokorčuľovania... Tegan v černém, Sára v sivomodrém overalu... Ale zhodou okolností je toto jediný ich videoklip, kde majú na oblečení aj vyšité písmená T a S.

aktualita: 25. júla 2019 vyšiel singel I’ll Be Back Someday (a cca mesiac neskôr bol zverejnený klip). 27. septembra 2019 vyjde album HEY, I’M JUST LIKE YOU. To už bude ich deviaty album.

The One AM Radio z L. A. je hudobný projekt predovšetkým jedného muža, aj keď v istom období (ktoré vôbec nebolo zlé) skupina bola oficiálne trio. Ten muž sa volá Hrishikesh Hirway a našťastie nehľadá svoje indické korene (je narodený v USA) a neotravuje nás sitárom, peng peng peeeeeng... ale robí zaujímavú, zväčša melancholickú alternatívnu hudbu... Na bandcampe má uvedenú krátku charakteristiku: „Songs to drive home to, late at night, when you’re alone“. To je presne The One AM Radio... rádiostanica, ktorú počúvate o jednej v noci (AM stanice majú tzv. amplitúdovú moduláciu, takže niekedy sa zvuk v sínusoide stráca a zase objavuje). Veľmi dobrý názov...

Vydal 4 albumy. Ostatný v roku 2011 pod názvom HEAVEN IS ATTACHED BY A SLENDER THREAD na značke Dangerbird Records. Parádne zaranžovaná (aj s mandolínou) Sunlight je práve z tohto albumu.

Vlastne vôbec neviem, čo je s ním teraz. Posledná zásadnejšia stopa smeruje do roku 2012, keď 14. júla 2012 vyšiel na značke Translucence len trojpiesňový soundtrack ACCIDENTS AND GOOD INTENTIONS ku filmu Save the Date (réžia: Michael Mohan) v limitovanom obale (250 ks) s ilustráciami Jeffrey Browna, ktorý bol spolu-scenáristom filmu. To je posledný mne známy oficiálny release The One AM Radio...

V roku 2015 urobil Hirway (avšak už len pod značkou „Hrishikesh Hirway“) titulnú znelku ku sérii podcastov What’s The Point o dátach a počítačoch. Posledný príspevok na FB má z októbra 2015. A potom sa stopa stráca. Ak viete viac, napíšte mi... Ako (pietna?) spomienka ešte jedna vec z "vrcholného" obdobia The One AM Radio, čo bol ich album THIS TOO WILL PASS (2007, Dangerbird Records).

Jay Som je predovšetkým Melina Mae Duterte. Američanka (L.A.) s filipínskymi koreňmi. Skladateľka, multi-inštrumentalistka a D.I.Y. producentka. Zatiaľ vydala tri albumy (2016, 2017 a 2019). Na prvom albume TURN INTO (2016, Topshelf Records), čo bola kompilácia jej starších demosnímkov, nahrala všetky nástroje sama(!).

Tiež je také to zázračné dieťa (už ich tu pár bolo v minulých dieloch), pretože začala písať hudbu už vo svojich 12-tich rokoch. 

Pomerne skoro začala robiť predskokanku veľkým menám z alternatívnej scény. Koncertovala aj spoločne s Mitski alebo Japanese Breakfast (asi nejaké ázijské prepojenie tam pociťovali).

Prvý „riadny“ oficiálny album vydala začiatkom marca 2017 - EVERYBODY WORKS (2017, Polyvinyl Records). Z neho pochádza aj pieseň Baybee, ktorá bola prvým singlom z albumu. Vo videu si všimnite tanečnicu s ružovou ušiankou. Tá aziatka (oranžová) to berie vážne, ale slečna ružová sa celkom dobre baví aj sama...

Nový album ANAK KO vyšiel toť nedávno, 23. augusta 2019 na značke Polyvinyl Records.

Začali sme najkrajším videoklipom, pre dnes skončíme najmilším videoklipom.

Tak toto je už klasika. I´d Rather Dance With You od nórskej skupiny Kings Of Convenience z roku 2004.

Kings Of Convenience sú Erlend Øye a Eirik Glambek Bøe. Vždy som bol prekvapený, že taká emocionálna kapela ako Kings Of Convenience pochádza z Nórska... z takej.. predsa len „trochu“ čudnej a studenej krajiny.

Hneď ich prvý album QUIET IS THE NEW LOUD (2001, Astralwerks, Kindercore) z roku 2001 bol veľmi úspešný. I´d Rather Dance With You bol druhý singel z ich v poradí druhého albumu RIOT ON AN EMPTY STREET (2004, Astralwerks). Videoklip získal ocenenie MTV Europe za najlepší videoklip roku 2004.

Zatiaľ ostatný album vydali ako King of Convenience v roku 2009... čo je už dosť dávno.

 

A dnes ešte niečo navyše:

No... pekne sa nám to rozbehlo. Ale veď niektorí z nás (tí, ktorí majú osobnú skúsenosť) už dávnejšie tušili, že s týmto štátom nie je všetko v poriadku. Zase až tak veľmi prekvapení nie sme... len sa „na veľkom plátne“ potvrdzujú naše indície a naše predošlé zážitky.

A nie sme ani prekvapení, že sa v tom motajú ľudia s titulom JUDr. - ľudia s najšpinavším, najpsychopatickejším akademickým titulom vôbec.

Spomeňte si napr. čo sa dialo v Českej republike na legendárnej Plzenskej právnickej fakulte (cca rok 2009 a nižšie). Kupovanie titulov, plagiátorstvo, netransparentnosť prijímacích pohovorov, podozrivé nostrifikácie. Ale problém s právnikmi nemá len Česká republika...

Pri ľuďoch si vždy je potrebné všímať, aké je „ich ovocie“, aký je z nich osoh, čo prinášajú druhým... a u JUDr-ov je ich prínos pre spoločnosť veľmi biedny. Či už sú v súkromnej sfére, alebo v justičnej funkcii... a ako "dovrzali" JUDr-ovia v exekutívnych funkciách túto krajinu, to si už všimli viacerí...

JUDr-ovia už tradične nevytvárajú nič pozitívne, žiadne „pozitívne ovocie“, nebudujú a nezlepšujú spoločnosť, väčšinou do spoločnosti len vnášajú konflikty, svár, rozbroje a utrpenie... V čerstvej pamäti ešte máme to, čo nám predvádzali dvaja z nich - JUDr. Harabin a JUDr.(?) Šefčovič v rámci prezidentskej kampane. Ale malo to aj svoju humornú stránku, lebo sme sa mohli posadiť ku telke s chipsami a povedať si škodoradostne: „jen je nechte, ať se žerou...“.

Takže JUDr. Monika Jankovská... vo štvrtok 22. augusta 2019 zasahuje NAKA... zaisťuje jej mobilný telefón. V sobotu 24. augusta 2019 bulvárne denníky prinášajú informáciu, že JUDr. Jankovská je mimo republiky. Začiatkom týždňa sme sa dozvedeli, že to bol nástup na plánovanú dovolenku. Aká krásna zhoda okolností, že? Aká krásna náhodička, že? Boh musí JUDr-ov extrémne milovať, keď im tak krásne vylaďuje životy... ako po masle.

No jasnéééé... 22. augusta večer sa horúčkovito „plánovalo“, aby Monika nebola pod mediálnym tlakom a tlakom verejnosti... JUDr. Jankovská nemá problém s finančnými zdrojmi, takže v zásade sa niekam len pichlo prstom do katalógu cestovky a išlo sa. Asi hneď v piatok, lebo v sobotu už bola v novinách informácia o neprítomnosti na Slovensku.

Ja osobne som si najprv myslel, že sa na Slovensko ani nevráti, ale to by sa rovnalo priznaniu... Po návrate, na tlačovke 3. septembra 2019, samozrejme, neprekvapila... nikoho nepozná, s nikým si nepísala a všetko je to len zlomyseľnosť voči nej a tužba po mediálnom lynči (a dokonca vraj pokus zastrašovať sudcov). Je to svinstvo a ona hrozne urazená odchádza... JUDr. vždy vie, že sa nielen, že nesmie priznať (chápem... za tejto situácie by to bolo predčasné), ale že v situácii, keď je pod tlakom, má sám zaútočiť (túto stratégiu na mňa skúšali aj „moji“ právnici)...

Takže zatiaľ sa teda realizoval len tzv. „minimálny scenár“. Niečo sa stať muselo, tak sa obetovalo to minimum, JUDr. Jankovská položila svoju funkciu štátnej tajomníčky na Ministerstve spravodlivosti SR.

Ale netešte sa... žiadne dobré správy to nie sú. JUDr. Jankovská je totiž sudkyňa (má len prerušený výkon funkcie sudcu, pretože nie je možný súbeh exekutívnej a justičnej/sudcovskej funkcie). Ale sudca môže narobiť omnoho väčšie škody než nejaký vysokopostavený pajác zo štátneho úradu... teraz myslím škody osobné. Sudca vám môže fatálnym spôsobom zničiť život, svojím rozhodnutím vás môže doslova zlikvidovať... ekonomicky, sociálne, pracovne.

Nie prieťahy v konaniach, ale „korupovateľní sudcovia“ a nezákonné rozhodnutia sú najzásadnejším problémom slovenskej justície. Zle nastavený zákon o sudcoch a prísediacich dal sudcom veľké možnosti a voľnosť a zároveň neexistenciu žiadneho trestno-právneho postihu v prípade ich nezákonného konania. Prekvapuje niekoho, že toto je stav, ktorý predstavuje teplo a vlhko pre korupciu? A preto je KORUPCIA základné prostredie na slovenských súdoch. Prekvapujúce by bolo, keby to tak nebolo (a ešte v spojení s národným slovenským charakterom... hrabivosťou, hádavosťou a zákernosťou). Ale bude sa to meniť, lebo ak nechce tento štát úplne skolabovať alebo sa dostať do vážnych občianskych nepokojov, budeme si musieť sudcov „upratať“, aby sme mohli justíciu priebežne čistiť od takých sudcov, ktorí vydávajú nezákonné (= kúpené) rozhodnutia.

A aktuálny smrad okolo JUDr. Jankovskej vôbec nie je prvý jej problém. Okolo jej osoby to smrdí už dlhší čas.

Viac o kauze, v ktorej rozhodovala sudkyňa Jankovská problematickým spôsobom a o jej možnom napojení na organizovaný zločin, nájdete na linku nižšie (autor: dag daniš)
https://www.aktuality.sk/clanok/720798/komentar-daga-danisa-jankovska-ukazala-ako-vyzera-svinstvo/

Rozhovor s podnikateľom Ondrejom Janíčkom z apríla 2018 si ľahko nájdete aj na YT.

Tu je článok z apríla 2018 o tejto veci, uverejnený na portáli etrend.sk.
https://www.etrend.sk/ekonomika/mediam-prisli-videa-o-korupcii-statnej-tajomnicky-jankovskej.html

A v ňom je pre mňa zaujímavé hlavne to, ako postupovala vtedajšia ministerka spravodlivosti JUDr. Lucia Žitňanská.

citujem: „R. Janíček Denníku N povedal, že videá poslal ešte minulý rok v lete na Generálnu prokuratúru a Ministerstvo spravodlivosti. Dnes už exministerka Lucia Žitňanská (Most-Híd) si spätne spomína, že dostali niekoľko listov, ktoré sa týkali štátnej tajomníčky M. Jankovskej. Prišlo aj CD, ktoré si vraj ani nepustila.

Podľa nej bolo zrejmé, že podnety dostali aj príslušné inštitúcie. Na Generálnu prokuratúru, či Úrad špeciálnej prokuratúry sa teda ani neobrátila. „Nie. Vychádzala som z toho, že už to majú,“ povedala L. Žitňanská pre Denník N.“

To len na pripomenutie, keby vám v budúcnosti „preplo“ v hlavách a opätovne by ste uvažovali o JUDr. Žitňanskej ako o ministerke spravodlivosti. Tá pani bývala buď znepokojená alebo pre istotu nerobila nič...

Komunikáciu s Kočnerom JUDr. Jankovská popiera. Prečo by však Kočner mal v mobile nejakú inú osobu pod menom Jankovská? Aby v budúcnosti mohol Jankovskej škodiť? To by bol veľmi zvláštny druh kryptovania... :-) To nedáva zmysel. No nič, vyšetrovanie pokračuje.

Nemal by byť problém urobiť obsahovú analýzu správ s tým, že sa bude preverovať, či sedí priebeh udalostí (faktický a dátumový) so sledom správ. To je vec pre Políciu SR, čo... čo bude tiež zázrak, ak by sa toto podarilo, lebo síce krásorečník Pellegrini, Čaputová a ďalší sa odvolávajú na to, že „čestní policajti“ majú rozviazané ruky a majú vyšetrovať a obvinovať, ale ruku na srdce... (veď máte tiež svoje skúsenosti s Policajným zborom SR). Vy ste už v živote stretli „čestného policajta“? V češtine sa tomu hovorí „protimluv“, v slovenčine by sme mohli asi použiť len cudzie slovo oxymoron alebo paradox. Že čestný policajt... Smejem sa hlasno... To býva občas v amerických filmoch, ale nie v realite, tobôž slovenskej.

Aj to, že sa tie úryvky z komunikácie dostávajú takto von, je skôr výsledok nejakých procesných a politických (hier), než následok solídneho postupu polície.

JUDr. Jankovská sa teda vráti na súd (predpokladám, že na Okresný súd Trenčín) (oprava 17. 9. 2019: na Krajský súd v Trenčíne)daňoví poplatníci nebudú mať na výber a budú ju musieť živiť... Dnes neexistuje možnosť, že by sme ju mohli dočasne držať mimo sudcovskej funkcie alebo sa jej zbavili definitívne a nemohla by vykonávať žiadnu štátnu funkciu (až v prípade, že by bola odsúdená v trestnom konaní za úmyselný trestný čin).

Stále to nie je dobré, stále máme pred sebou veľa práce (kľúčová bude zmena zákona o sudcoch a prísediacich) a nie je to zďaleka jediná JUDr. Monika, ktorý by sa mala z justície exemplárne pakovať preč...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Pozrite si, o koľko môže zdražieť elektrina. V domoch si ľudia priplatia výrazne

Konečnú sumu povie Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Píše Samuel Jezný

Jednoduchý svet pochodujúcich proti interrupciám

Väčšina z nás je pro-life a pro-choice zároveň.


Už ste čítali?