diel 29 - rubriky: cover me + 7_up

Autor: Robert Štepaník | 7.10.2019 o 23:00 | (upravené 8.10.2019 o 11:02) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  22x

Powerplay of the Week, blog o alternatívnej hudbe, diel 29, v Bratislave, 7. októbra dvetisíc devätnásť               Prefab Sprout + Hoops + Happyness + POD ČIAROU

Diel 29. A dnes malý experiment. Neplánovaný experiment, ktorý sa tak sám od seba pritrafil. Dnes spojíme dve rubriky...

Rubriku COVER ME, ktorá sa zoberá tzv. „cover verziami“ a rubriku 7_UP, ktorá je miestom pre samé dobré piesne so stopážou nad 07:00.

A rubriky spojíme preto, lebo tam teraz naozaj je spojitosť. Ale objaviť si ju budete musieť sami. Berte to ako taký drobný rébus. Pozorní však nebudú mať žiadny problém... Bude to skôr zábava, než námaha.

 

Začíname v 80-tych rokoch.
Prefab Sprout boli jedna elegantná kapela z mesta Witton Gilbert (Anglicko, severo-západne od mesta Durham). Teda ešte stále sú, lebo Prefab Sprout ešte stále pokračujú ako projekt Paddyho McAloona, ale jeho pomerne vážne zdravotné problémy (Ménièrova choroba, porucha vnútorného ucha) predstavujú nemalé obmedzenie pre tvorbu aj pódiovú prítomnosť. S kapelami je to ako s inými živými tvormi. Tiež majú svoju krivku života... majú svoj začiatok (zrod), majú dozrievanie a tiež koniec produktívneho života. Majú aj obdobie vrcholu svojich schopností a potom obdobie úpadku (výnimkou je len Iggy Pop :-)

A keď hovorím elegantná... pustite si od nich napr. When Love Breaks Down a budete presne vedieť, o čom hovorím. Tento spôsob pesničkárstva a song-craftingu totiž už takmer zomrel.

Keď počúvate takúto hudbu a máte viac ako cca 40 rokov, už ste dostali od života dostatok času uvedomiť si, že svet sa naozaj mení a že táto hudba je produktom takej Británie, ktorá dnes už neexistuje, resp. takmer neexistuje. Resp. tá kultúra dnes už neexistuje, lebo v Británii už nie je dostatok národa, ktorý by bol jej nositeľom. Nie je dostatok ľudí, ktorí by ju produkovali a konzumovali.

Hrdý a svojrázny Albion... to už neexistuje... už ani len ten Brexit nevedia urobiť dôstojne, hrdo a „po anglicky“ ukázať neomarxistickej Únii chrbát. Odísť so vztýčenou hlavou, sebavedomo, bez hádok, bez trápneho špekulovania (nezľahčujem ale týmto problém Írsko - Severoírskej hranice... aj keď Severné Írsko by malo dočasne v fungovať v špeciálnom režime z hľadiska prístupu k európskemu trhu).

Svet je celkovo pokazený (= rozbitý) a platí to aj pre Veľkú Britániu. Už nikoho nezaujímajú cnosti a hodnoty (ktoré kedysi dokázali spájať), už sú len záujmy a vraj „práva“. Väčšinou prikryté pod rôzne politiky (ideológie, záujmy) a vydieračské prísľuby plného brucha.

 

Naspäť k hudbe. Prefab Sprout vznikli v roku 1978, keď bratia Paddy McAloon a Martin McAloon prišli s názvom Prefab Sprout (predtým sa volali inak). Chceli mať taký jednoduchší dvojslovný názov (čo bolo trendom na prahu 80-tych rokov). Prvá oficiálna nahrávka im vyšla v roku 1982. Debutový album SWOON (Kitchenware Records) im vyšiel v roku 1984 a veľmi úspešný album STEVE McQUEEN (Kitchenware Records) v roku 1985 (produkoval ho Thomas Dolby).

Ich hudba balansovala medzi popom (sofisti-pop) a new wave (čo bolo charakteristické pre 80-te roky). To bola taká skupina kapiel... The Style Council, Deacon Blue, Felt, Cock Robin, ABC, Double, Go West ... a trochu aj The Blow Monkeys (tí tam mali namiešané aj ďalšie štýly).

Za významný album Prefab Sprout je ešte možné považovať album FROM LANGLEY PARK TO MEMPHIS (1988, Kitchenware Records), v 90-tych rokoch už sa zemeguľa pootočila, výrazne sa zmenili hudobné preferencie, na ktoré Prefab Sprout už nedokázali (a asi ani veľmi nechceli) naskočiť a hudba Prefab Sprout už až tak nepriťahovala. Prišla vlna tanečnej hudby a následne napr. trip-hop, hudobné chute publika sa zmenili... Prefab Sprout však natáčali ďalej, len poslucháčov už bolo pomenej.

Cars And Girls je práve z albumu FROM LANGLEY PARK TO MEMPHIS (1988, Kitchenware Records). Album vyšiel v marci 1988 a pieseň Cars and Girls bola prvým singlom, ktorý vyšiel vo februári 1988.

Podľa recenzentov bol album FROM LANGLEY PARK TO MEMPHIS síce popovejší, ale ambicióznejší ako predošlý album STEVE McQUEEN (1985, Kitchenware). Jedným z producentov albumu bol opäť aj Thomas Dolby, a ten vždy vedel urobiť pekný zvuk... Vraj Cars And Girls bola (čo sa týka textu) reakcia na vtedy dosť populárneho Brucea Springsteena, ktorý mal takú obľúbenú metaforu, ktorú často používal ("life is a highway") a Paddy McAloon tvrdil, že "his metaphor for everything isn't just big enough to include all the complexity and sadness in the world".

A teraz za coverom do USA... Viete, čo je pikoška, ktorá vás nebude zaujímať? Že keď som začínal s týmto blogom, tak som si urobil taký základný fahrplan na prvých 10 dielov... ako za sebou pôjdu... a Hoops mali byť diel číslo 4 (ten im potom „ukradli“ Lucius, lebo sa ukázalo, že ku Hoops mám predsa len dosť málo podkladov).

Hoops je indie-popová kapela z Bloomingtonu (Indiana, USA). Teda vlastne bola. Začali v roku 2011 ako sólový projekt Drewa Auschermana ešte na strednej škole. V rokoch 2012 (ROSIE’S GARDEN) a 2014 (LITTLE PLEASURES) to boli vlastne jeho sólové nahrávky... potom od roku 2015 (TAPE #1)... nasledovali TAPE#2 (2015) a TAPE#3 (2016) už ako výsledok celej skupiny. Sú to nahrávky s dosť "garážovým" zvukom a časť z nich sa potom objavila na ich regulárnom albume.

Svoj debutový album ROUTINES vydali v roku 2017 na značke Fat Possum Records. V roku 2017 vydali kompiláciu všetkých tých predošlých "TAPEs" na vinyle. V tomto momente sú vraj nečinní na dobu neurčitú... Oznámili to 18. júla 2018.

Cover Cars And Girls vyšiel v roku 2017. “We chose to do ‘Cars And Girls’ because Prefab Sprout is one of our favorite bands in the whole wide world. It’s not necessarily our favorite Prefab song but it was a whole lotta fun to cover.”, povedali pre stereogum.com.

Video im natočila spoločnosť Weird Life Films a ten klip je, a skúsim byť čo najdiplomatickejší... klip je jednoducho strašný :-) Podľa mňa ani režisér nevedel predom, čo chcú vlastne točiť... ale je za tým taká story, že na poslednú chvíľu im vraj bola odrieknutá dohodnutá lokácia a museli improvizovať. Presunuli sa na uzavretú časť diaľnice v blízkosti ropných polí v Indiane. Museli ešte presvedčovať ochranku, že nie sú teroristi...

Ale výsledok podľa mňa nie je len o improvizovaní pri výbere lokácie, aj tie zábery samotné sú len improvizácia. Cover je veľmi fajn, ten sa vydaril, ale klip je tak trochu zbytočný. Pozerať sa ako autom cúvajú(!) alebo ako robia gay-pózy :-) Nemyslím, že low-budget je ospravedlnenie...

A plynulo prejdeme do rubriky 7_UP, ktorá však dnes bude mať spojitosť s rubrikou COVER ME. Ale to si budete musieť zistiť sami... alebo to nejako prezradím? Nie... odpoveď je až na konci článku (aby ste to nemali pred očami, ak by ste si na to chceli prísť sami). Lebo, v tom je ten pôvab na alternatívnej hudbe... to hľadanie.

Happyness je alternatívna skupina z Londýna. Fungujú od roku 2013. V rok 2013 vyšlo ep HAPPYNESS. Debutový album WEIRD LITTLE BIRTHDAY vyšiel v polovici júna 2014 na labeli Weird Smiling. V apríli 2017 vyšiel album WRITE IN na značkách Moshi Moshi Records a Bar/None Records.

Napriek tomu, že sú Angličania, tak hrajú taký americký 90-tkový „slacker rock“ (napr. skupiny Pavement resp. Stephen Malkmus, Guided By Voices, Sebadoh, Dinosaur Jr., Built to Spill... z novších napr. Car Seat Headrest, Mazes alebo Yuck).

Nie je tu na tomto mieste priestor venovať sa podrobnejšie pojmu „slacker rock“, ak chcete viac, tak napr. na tomto linku... Spomenul som to len do tej miery, aby bolo jasné, o aký zvuk (štýl) ide.

https://slackershack.wordpress.com/2019/01/25/five-great-new-slacker-rock-bands/

Inak, pieseň Weird Little Birthday Girl nikdy nevyšla (podľa mojich info) ako singel. Napriek tomu k nej existuje oficiálny klip. A je to veru extra čudný klip. Alternatívny klip... a pieseň má slušných skoro 08:55.

*
*
*
*
*
*
Správna odpoveď je na stopáži od 04:50 do 04:55.

Pôvodne tu mala byť len úvaha o JUDr. Ivette Macejkovej, o jej titule LL.M. a o jej práci, ktorou titul získala. Ale nakoniec sa toho nazbieralo viac...

Tú prácu sme jej ešte nevideli, ale musíme veriť, že ju má a že to je jej práca (že je jej autorkou). Vôbec jej nepomohol pán Marián Mesároš, rektor Vysokej školy bezpečnostného manažérstva z Košíc (zase ten Východ!), ktorý konal tak, že redaktorke Denníka N znemožnil prácu preštudovať (v niektorých zdrojoch bolo uvádzané, že redaktorke výtlačok práce dokonca vytrhol z rúk). Asi si myslel, že jeho intervenciou bude vec (dobre) vyriešená... Dosiahol jediné. Aj tí, ktorí si mohli doteraz myslieť, že to je možno nedorozumenie a že sa JUDr. Ivette krivdí, si po Mesárošovej intervencii musia povedať "niečo na tom asi bude, že tá práca nie je v poriadku". Ale Východniarom ťažko niečo vysvetlíš, oni si žijú vo vlastnom matrixe... Už bol taký podobný medializovaný prípad s JUDr. Kapitánom a jeho rigoróznou prácou, ale tam vysoká škola z Banskej Bystrice postupovala trochu inak... aspoň sa pokúsila "zázračne chýbajúcu" rigoróznu prácu hľadať.

JUDr. Ivetta Macejková (t. č. sudkyňa Najvyššieho súdu SR) sa začiatkom septembra (9. 9. 2019) uchádzala o miesto predsedníčky Najvyššieho súdu SR... Počas vypočutia pred samotnou voľbou (9. 9. 2019) sa jej Pavol Žilinčík (člen súdnej rady) spýtal, či by nebolo lepšie prácu k titulu LL.M. zverejniť, než sa vyhrážať Denníku N podaním trestného oznámenia. Pavol Žilinčík zdôraznil, že zmyslom každej práce je poznanie a že záujemcovia by mali mať možnosť sa dozvedieť, k akým záverom vo svojej práci JUDr. Ivetta dospela... Ona sama sa vyjadrila, že je to celé pokus o jej diskreditáciu práve v súvislosti s voľbami na spomínaný post... (všimnite si, že JUDr. Jankovská zase používa ako obranu, že všetko je to "blud").

Po tzv. "híringoch" získala JUDr. Ivetta jeden(!) hlas, nateraz nám zatiaľ nehrozí jej prítomnosť v tejto vysokej funkcii... Aj preto som tento text skrátil. JUDr. Macejková je ľahký cieľ, necháme je teraz bokom. Pravdepodobne nepôvodná práca síce viedla k legálnemu titulu, ale v JUDr-ovskom svete je toto vnímané skôr ako šikovnosť, než ako podvod.

Ale aj tak je dosť vecí, z ktorých je možné si robiť terč. Čo sa ešte stalo?

 

23. 9. 2019 na pôde OSN (Klimatický summit OSN) Greta Thunberg asi trochu vypadla z role alebo čo... otázka je či tým ekologických alarmistov (čo je najaktuálnejší prevlek neomarxistov) demaskovala, alebo im pomohla zosilnením emócií... Uvidíme v najbližších mesiacoch a rokoch... no, skôr mesiacoch. Lebo tieto politiky sa musia robiť rýchlo, musia rýchlo stihnúť čo najviac, skôr než sú identifikované ako manipulácia. Osobne si myslím, že práve tu si novo-komunisti odhryzli ešte väčšie sústo ako pri migrácii... Vraj ide boj o zvrátenie klimatických zmien... a ono ide o skôr o transformáciu spoločnosti... Moderné klimatické náboženstvo. Viac v dokumente New Green Deal for Europe, kde je toho akosi pomenej o ekológii, ale zato o dosť viac o "regulovanej" budúcnosti.

A v tejto dobe sloganovej a dobe skandovacej začali hneď po sebe páliť obe strany, aj stúpenci, aj odporcovia... V susednej ČR dokonca na základe vyjadrenia sa ku Gréte odstúpil z postu člena Pracovnej skupiny pre detskú a dorastovú psychiatriu pri Ministerstve zdravotníctva ČR (a aj z iných funkcií) Jaroslav Matýs... takže Gréta už fakt mení svet :-) Aj personálne...

https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/autismus-pas-psychiatrie-deti-jaroslav-matys.A191002_122304_domaci_linv

Budúca socialistická revolúcia má byť zelená... zdá sa, že také sú zatiaľ plány. Ale je teraz už aj dosť informácií, akí ľudia sa to „motajú“ okolo Gréty a za Grétou... salónni škandinávski socialisti, ktorých „páli dobré bydlo“. Dúfam, že sa mi podarí dohľadať ten rozhovor alebo video, v ktorom sa hovorilo, že intelektuáli zo Západu si myslia, že idea socializmu zlyhala na „východoeurópskej povahe“. Ja viem... stredná a východná Európa je (nelakujme si to naružovo) je fakt buranská a má istý „kultúrny deficit“ (čím viac na východ, tým viac vidíte ten „stroj času“... to sa prejavuje aj v rámci Slovenska), ale žeby socializmus ako taký v sebe neobsahoval žiadnu systémovú vadu? Hmmm... hmmm... hmmm... Oni si veria, že to dokážu lepšie a my budeme riskovať druhý pokus?

Asi by sme mali Západniarom (a špeciálne Švédom... ale zdatne im sekundujú aj Nemci, tradiční kaziči Európy) zaželať veľa šťastia v ich experimentovaní a objavovaní regulovanejších šťastnejších zajtrajškov... Západ už minimálne od rokov nultých systematicky pracuje na tom, aby pre bývalý ost-block prestal byť spoločensko-politickým vzorom. Aby čoraz viac a viac nebol tým obrazom, na ktorý sa chceme podobať.

Čo však potom s EÚ? Koncept dvojrýchlostnej Európy (viac Únie vs. menej Únie) sa potom v dohľadnom čase javí ako nutný scenár a koncept rozpadu Únie ako možný scenár. Lebo tak rozdielne motivácie nemôžu byť spolu na jednej lodi. Lebo tá loď potom nikam nedopláva. Uvidíme... je možné, že so Západom to nepôjde a budeme mu musieť dať slobodu robiť jeho vlastné chyby (ak nechceme byť strhnutí do lavíny udalostí a zmien, ktoré si neprajeme).

Lebo ak nás Západ bude ťahať do socializmu (kolektivizmu) a regulácií a obmedzenia demokracie, keď nás bude ťahať do mäkkej totality, potom by sme mali Západu naznačiť, že sa na jeho počínanie radi budeme pozerať spoza novej železnej opony, ktorú tentoraz zdvihneme preto, aby k nám (kultúrny) socializmus nemohli exportovať... Je čas urobiť Západu pá pá? Je to na diskusiu, ale tuším prihorieva...

 

Henriety Hajtovej (inak, atraktívna baba... asi si ju ešte pamätáte z Markízy) sa stala Henrieta Hejtová, lebo na svojom osobnom Instagrame zverejnila svoj osobný názor na účastníkov Pochodu za život (22. 9. 2019)... Bol to názor dosť expresívny (niečo ako „Inkvizítori. Pokrytci. Pedofili. Úchyláci.“), ale je to jej názor, chránený slobodou prejavu. Lebo sloboda prejavu sa vzťahuje aj na hlúpe a aj na útočné vyjadrenia...

V čom sú plusy pre Henrietu? V tom, že má neodňateľné právo si myslieť to, čo chce a že to zverejnila na svojom osobnom Instagramovom profile, ktorý je otvorený len pre okruh jej priateľov. Už si pomaly zvykáme, že (opäť) máme hovoriť niečo iné na verejnosti a niečo iné v súkromí... tak prečo to nepovedať uzavretej spoločnosti nastavenej príslušným filtrovaním?

V čom sú mínusy? Henrieta je už dlhšie verejná tvár (predtým napr. aj TV Markíza, už dlhšie prezidentská kancelária) a je na mieste si radšej zahryznúť do jazyka, alebo aspoň do toho dátového jazyka, lebo zjavne elektronické informácie presakujú (z jej osobných kruhov to niekto vyniesol von a dostalo sa to do politickej roviny, pretože isté kruhy majú záujem o zámerný politický tlak na prezidentskú kanceláriu). Toto špicľovanie na sociálnych sieťach sa stalo postupne národným športom (občas aj oceňovaným národným športom). Má to byť vraj proti "šíreniu nenávisti" a zároveň to samo nenávisť šíri... (samotný ten pojem "šírenie nenávisti" je problémový, ale o tom inokedy).

Henrieta Hajtová má nárok na svoj vlastný názor (ako súkromná osoba) a prezidentka dobre upokojila situáciu, s odkazom na viac rešpektu v spoločnosti. Jej reakcia (prostredníctvom hovorcu) bola kultivovaná a diplomatická. Málo však zdôraznila práve rovinu slobody slova. Možno by stačilo ešte pripojiť, že v zásade by sa prezidentská kancelária nemala zaoberať touto vecou, lebo nejde o žiadne oficiálne stanovisko prezidentskej kancelárie, ale o privátny postoj slečny Hajtovej... ale napriek tomu prezidentská kancelária vydáva (nad rámec nutnosti) toto stanovisko. Prezidentská kancelária síce odpovedala skvele, ale aj tak sa vlastne nechala zatiahnuť do prestrelky.

Henrieta Hajtová sa za svoje slová na Instagrame ospravedlnila a zdôraznila, že: „Aj keď išlo o vyjadrenie na mojom súkromnom účte, ktorý je uzavretý len pre mojich priateľov, použila som nevhodné slová..."

Hladina sa upokojila, slečna Hajtová si bude dávať pozor aj na svojom súkromnom účte, ale problém zostal... Taký ten "držhubný" proces, ten už fičí v spoločnosti dlhší čas... a vedie následne až ku tzv. "verbálnym trestným činom", ktoré sú takou vážnou deformáciou demokracie a slobody slova, že to spochybňuje aj výsledky spoločenského a majetkového prevratu v roku 1989. A ak nám rok 1989 nemal priniesť (resp. nám udalosti ďalších rokov odňali) slobodu slova, potom bol rok 1989 zbytočný, lebo sme stále neslobodní... a rok 1989 bol teda iba majetkový prevrat (zmena ekonomického systému). Nesloboda zostala, politické zneužívanie polície zostalo, len materiálne statky sú inak rozdistribuované...

Chybu robia aj konzervatívci, keď traumatizujú spoločnosť problémom, ktorý sa z roka na rok zmenšuje a navyše zaváňa nevhodnou interferenciou štátu do mimoriadne privátnych rozhodnutí... Tradičné hodnoty sa dajú spoločnosti predkladať aj stráviteľnejšou cestou ako navrhovaním nových zákazov.

Je zaujímavé, že občas robia liberáli a konzervatívci prekvapivo tú istú chybu... považujú ľudí za hoviadka, ktoré treba vychovávať (politická korektnosť + anti-hate culture) a niečo im zakazovať (potraty). Ale takto sa nebuduje slobodná spoločnosť ani liberálnymi ani konzervatívnymi nástrojmi.

 

Do naozaj smiešnej situácie sa dostal kanadský premiér Justin Trubireau... ehm... Justin Trudeau.

https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/trudeau-oblicej-karneval.A190919_054537_zahranicni_bur

Tak dlho tento člen takmer-dedičného-premiérskeho-rodu budoval svojimi vlastnými vyhláseniami a vlastnou politickou agendou tzv. „scitlivenú spoločnosť“, až tá spoločnosť scitlivela natoľko, že našla „čiernu škvrnu“ aj na jeho vlastnej minulosti.

Teraz už je „offensive language“ skoro všetko a tak je lepšie zostať doma a nerobiť nič a nepovedať nič a pozerať AZ-Kvíz, lebo nech urobíte čokoľvek, vždy urazíte nejakú menšinu, menšinu menšín alebo skupinu ľudí, ktorá práve bojuje za to, aby mohla byť uznaná za menšinu a následne na tom získavať výhody... (ľudská prirodzenosť v tomto nie je anjelská, ale zištná).

A pustili to von ľudia z kanadskej opozície (Andrew Scheer), lebo politický boj. Zase špicľovanie. Samozrejme si "priložili" aj lokálni kanadskí Zelení... lebo poznáte tú definíciu: Zelení sú ako melón - zelení zvonka, červení vnútri... akási Elizabeth Mayová sa vyjadrila, že je hlboko šokovaná rasizmom, ktorý fotografia vyjadruje.

A chudák Trudeau by možno aj rád povedal, že: "Nebláznite... veď toto nie je rasizmus. Ani to ako rasizmus nebolo myslené. Nebol to útok na nikoho. Bol to tematický maškarný bál... bavili sme sa všetci spolu a nie na niekom... a vôbec, dajte mi pokoj, veď to bolo v úplne inej dobe! Svet bol vtedy iný."

Ale Trudeau dnes už nemá inú možnosť (aby politicky prežil), než si verejne nasypať popol na hlavu flagelantskými tvrdeniami, že fotografia je vraj „rasistická“ a že to nemal robiť. Ťažko teraz volať po normálnosti, prirodzenosti, umiernenosti a zdravom rozume, keď sám Trudeau tieto kvality vo svojej krajine systematicky oslaboval v prospech ľavicovo-liberálnych experimentov.

No, kto s čím zachádza, tým aj schádza... a to sa stalo aj Justinovi. A my už vieme, že Justin je "jestě větší blbec než jsme doufali" a Kanada je len ďalšia krajina, v ktorej zdravý rozum tiež už zomrel. Ooooooo... Caaanadááááá... Our home and loooost land!

 

V nedeľu 6. 10. 2019 zahviezdil opäť Vojtech (Béla). Tie jeho výhovorky...

https://www.aktuality.sk/clanok/730068/bugar-keby-som-vedel-o-zavadovych-ludoch-v-smere-do-vlady-nejdeme/

Béla Bugár... javí sa to tak... nikdy nebol hodnotový politik, ale skôr politický kšeftár a šikovník... Nebolo to až tak citeľné, keď bol v predošlých koalíciách. Až keď predviedol, že sa vie rovnako šikovne pohybovať po oboch stranách barikády, to mnohým ľuďom docvaklo. Bugár nikdy nebol "veľký" subjekt, ale často bol tam, kde bola moc, kde sa "lámal chlieb". Často bol ten posledný dielik do puzzle a šikovne to vedel využívať. To mu zvyšovalo cenu.

Most-Hníd teraz nabral trajektóriu mimo parlament nielen preto, lebo išiel do koalície so SMERom-SD, ale do značnej miery preto, lebo Vojtech z nás už dosť dlho robí debílkov...

https://media.giphy.com/media/3o7aDef9iPImWbZtLy/giphy.gif

 

V rubrike POD ČIAROU som sa už dosť venoval rôznym klamárom (politikom) a podvodníkom (právnikom, sudcom, prokurátorom, policajtom), tak by som sa rád vrátil k múdrym a zaujímavým ľuďom, ktorí majú čo povedať a urobili aj niečo dobré pre svet okolo seba. Dúfam, že sa mi to podari :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Kočner pochopil, čo je štát (píše Michal Havran)

A potom sa pokúsil ním stať.

Čo dnes robí Bubeníková z Gorily? Stala sa developerkou

Šéfka FNM rozbehla kariéru v realitnom biznise.


Už ste čítali?