diel 33 - rubrika: 7_up

Autor: Robert Štepaník | 14.12.2019 o 23:00 | (upravené 16.12.2019 o 19:19) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  23x

Powerplay of the Week, blog o alternatívnej hudbe, diel 33, v Bratislave, 14. decembra dvetisíc devätnásť

Ďalšia dávka piesní so stopážou dlhšou ako 07:00.

***************************************************************************

Carriers je hudobný projekt človeka, ktorý sa volá Curt Kiser a u nás je úplne neznámy...

Curt Kiser (pôvodom zo Cincinnati) sa asi nezvykne niekam ponáhľať... Hrával v niekoľkých kapelách (napr. Pomegranates alebo Enlou, čo sú len lokálne americké záležitosti) a precestoval a „prekoncertoval“ s nimi skoro celé USA. Skúsil aj vysokú školu a nedokončil ju (vraj práve kvôli tomu, aby sa mohol venovať hlavne hudbe) a v medzičase premýšľal o svojom vlastnom albume... Pod názvom Carriers sólovo hráva od roku 2014.

Premýšľal a premýšľal. Neponáhľal sa. Pomaly, trpezlivo, krok po kroku sa blížil ku cieľu... Až v roku 2019 pre neho dozrel čas na prvý vlastný album. Album postavený na tom najlepšom a najelegantnejšom z amerického folk-rockového až rockového pesničkárstva, na precíznom gitarovom hraní doplnenom o „moody“ syntezátory.

23. augusta 2019 na značke Good Eye Records teda vydal album s milým názvom NOW IS THE TIME FOR LOVING ME, YOURSELF AND EVERYONE ELSE.

Je to príklad typického amerického folk-rockového pesničkárstva zakoreneného až niekde u Brucea Springsteena. O atraktívny celkový zvuk sa postaral producent John Curley (pôvodne basgitarista zo skupiny Afghan Whighs). John Curley na albume aj hrá a na bicie bol požiadaný o výpomoc Bryan Devendorf zo skupiny The National.

Aranžmány sú veľmi striedme a vkusné. A rytmika Devendorf + Curley robí pevný, luxusne prvotriedny a predsa decentný spodok pre melodické nástroje. Ale nie je to len taký jednoduchý priamočiary folk-rockový album, skladba Now Is The Time je skoro až ambientná.

Bojím sa, že Curt Kiser vám bude pripadať ako novo-inkarnovaný Mirek Dušín... tak je to slušný, solídny a „decent“ chlapík. Nuda. Žiadny rocker, žiadny rebel, žiadne hovado, žiadne škandály... Pracovitý, životom poučený, sústredený zrelý muž, ktorý sa vyhýba extrémom... skvelý návod na život, ale v rocku je to trochu nuda, že? Sám neviem čo s tým... čo povedať o inteligentnom pracovitom slušnom človeku, ktorý nemá žiadnu zjavnú chybu?

Pre goodeyerecords.com povedal: „I’ve personally found a lot of peace in just working hard and staying focused on what I've got going on, trusting, rather than being consumed with striving. I’m just trying to accept what happens and handle it the best I can. Patience is forever.“

Pokoj našiel v tom, že veľa pracoval, zostával v prítomnosti, dôveroval tomu, čo sa deje a nedostával sa do vleku snaženia, plánovania a chcenia... Trpezlivosť je základ. Dalajláma by mal z neho radosť... ja mám tiež z neho radosť (lebo ja tiež tak žijem), ale na atraktívny článok je to dosť málo :-)

Život nás všetkých bije veľmi podobne, len niekto to zvláda dôstojnejšie a niekto menej dôstojne... sú aj ľudia, ktorí si svoje potreby riešia na úkor druhých ľudí a sú ľudia, ktorí si svoje potreby dokonca riešia na úkor celého národa... (to dobre poznáme)

To, čo je pre túto rubriku dôležité, je dĺžka skladieb. Máloktorá na albume od Carriers má menej ako 5 minút a viaceré sú pre túto rubriku zaujímavé.

Z albumu som vybral Another Guy, ktorá sa stala „hitom“, ak to slovo vôbec môžeme v tejto súvislosti použiť... O 11 sekúnd presahuje 07:00.

You were more than just a friend
You were a brother in the dark of the night
Went up to hear you speak
Hoping you could shed your light
You showed me who I was
You said you’re more than just another guy
You showed me
That you were more than just another guy

Ešte jedna ukážka z albumu NOW IS THE TIME FOR LOVING ME, YOURSELF AND EVERYONE ELSE (2019, Good Eye Records). Make It Right. Tučných 08:12. A vyvrcholenie skladby je hmmmm...

Sharon Van Etten, keď v januári 2019 vydávala svoj album REMIND ME TOMORROW (2019, Jagjaguwar) v rámci promotion pripravila aj taký zoznam odporúčanej hudby a v ňom uviedla aj Carriers a avizovaný album.

A pretože ste mu ešte poriadne nevideli do tváre, tak jedna live nahrávka z roku 2018 (pre Queen City Sessions), ktorá do rubriky 7up až tak nepatrí... lebo je zúfalo krátka (04:19). Heaven's People. Ale na dosť dlhý čas tu o Curtovi nebude reč, tak preto...

GHOSTEEN (2019, Ghosteen Ltd.) je v poradí 17-ty(!) album Nicholasa (Nicka) Cavea. A jeho skupiny The Bad Seeds. Špatné sémě...

A má cover-art tak typický pre legendárneho temného poeta Cavea :-)

Samozrejme, že si robím žarty... Práveže pastelovo-farebný cover plný nadpozemsky žiarivého svetla, pestro rozkvitnutého rastlinstva a rozprávkovo pôsobiacich živočíchov je u Cavea celkom prekvapením.

Tak trochu Strážna veža, tak trochu rozprávková kniha, tak trochu ezoterická brožúrka... Takto asi vyzerá Raj, resp. archetypálno-všeobecná ľudská predstava o Raji, o nadpozemskom „priestore“ plnom celistvosti a pokoja. Insitnosť takýchto zobrazení je vlastne vždy dôsledkom komplikácie, ako nehmotné zobraziť ako hmotné... ako zobraziť Nebo... hm? Tak si musíme pomáhať figurálnymi symbolmi. Ani náboženské knihy však nečítame ako doslovný (ale symbolický) popis reality. Teda, poväčšina z nás...

Tipujem skôr, že Cave týmto obalom hrá s nami „hru na gýč“. Aj keď úplnú istotu nemáme... lebo tento Caveov album je (opäť) veľmi osobný. A keď je niečo osobné, môžu nastať prekvapenia...

Niektorí recenzenti postupku albumov po odchode z Mute Records - PUSH THE SKY AWAY (2013, Bad Seed Ltd.), SKELETON TREE (2016, Bad Seed Ltd.) a GHOSTEEN (2019, Bad Seed Ltd./Ghosteen Ltd.) považujú za trilógiu... za trilógiu v „low-key“, trilógiu albumov plných balád... aj keď si myslím, že to nie je trilógia vedome zamýšľaná... Z môjho pohľadu skôr albumy SKELETON TREE a GHOSTEEN spolu súvisia. Rozprávačsko-príbehový album (2013) a potom osobný terapeutický album (2016) a potom zase osobný terapeutický album (2019).

Nick Cave to nemal pred vydaním albumu GHOSTEEN práve ľahké... Vraj musel zase v sebe objaviť chuť písať piesne... jeho tvorivé schopnosti boli utlmené v čase vyrovnávania sa so smrťou jeho syna Arthura († 2015). GHOSTEEN je prvý album, ktorý Nick Cave (ako celý) napísal a nahral v období až po smrti syna.

Album vyšiel ako dvojalbum (2x LP) a ako dvoj-CD. Na prvom vinyle (podľa slov autora) sú „deti“ a na druhom vinyle sú „rodičia“. Na druhom LP sú dve rozsiahlejšie skladby - GhosteenHollywood. Aj to prezrádza, že Nick Cave svoju existenciálnu rodičovskú traumu prekonával hľadaním zmyslu v prepojení generácií. A „ghosteen“ je vraj pohyblivý duch, ktorý prechádza z jedných na druhých... resp. cez ktorý sú generácie prepojené.

Album je „tranquil and gentle“ a tomu zodpovedá aj inštrumentácia, v ktorej napr. absentujú bicie. Nick Cave vlastne prvý raz nahral „ambientný“ album. Album, na ktorom našiel (možno) cestu k pokoju, k vyrovnanosti... Album GHOSTEEN je vlastne ako soundtrack ku náboženskej skúsenosti.

Niektorí recenzenti (napr. TheNeedleDrop) vyjadrili kritiku voči inštrumentácii v tom, že syntezátorové plochy sú clunky (neohrabané), awkward (trápne), tinny (plechové), generic (generické)... Nevidím to až tak prísne... ja vlastne od Cavea už dlhší čas nečakám nič hudobne novátorské, ale čakám od neho pekné piesne a intenzívnu atmosféru...

A atmosféru táto inštrumentácia „drží“ dobre... GHOSTEEN nie je muzikantsko-exhibičný album, muzikantstvo je tam upozadené a maximálne zjednodušené, je to predovšetkým textový a „vokálny“ album... V hlase stále cítiť bolesť, ktorú Cave nemusí ani trochu hrať.

GHOSTEEN nie je naplnený nádejou, ani trochu nie... žiadne prekonanie niečoho sa nekoná. GHOSTEEN je len tiché a nanútené skonštatovanie a akceptovanie, že všetci sme si prešli (prechádzame) utrpením... Že náš smútok je len malým bodom v nekonečnom časovom cykle. Zrnko prachu v utrpení sveta. Na to Cave použil v časti textu Hollywood buddhistický príbeh o žene Kisa Gotami a jej dieťati, ktoré zomrelo. A to je príbeh, ktorý Nick Cave naservíroval hlavne sám sebe...

A tak ako všetky predošlé Caveove piesne sú úplné až spolu s textom, tak na tomto albume je to ešte viac...

The fires continued through the night
The kid with a bat face appeared at the window, and disappeared into the headlights
I was halfway to the pacific coast
I had left you in your longing and your yearning like a ghost
There's little room for wonder now, and little room for wildness too
We crawl into our wounds
I'm nearly all the way to Malibu
I'm gonna buy me a house up in the hills
With a tear-shaped pool and a gun that kills
'Cause they say there is a cougar that roams these parts
With a terrible engine of wrath for a heart
That she is white and rare and full of all kinds of harm
And stalks the perimeter all day long
But at night lays trembling in my arms

And I'm just waiting now, for my time to come
And I'm just waiting now, for my time to come
And I'm just waiting now, for my place in the sun
And I'm just waiting now, for peace to come

And I'm just waiting now, for my time to come
And I'm just waiting now, for my time to come
And we hide in our wounds and I'm nearly all the way to Malibu
And I know my time will come one day soon
I'm waiting for peace to come
And I'm nearly all the way to Malibu
Oh babe we're on the run, we're on the run, we're on the run
Halfway down the Pacific coast
I left you sleeping like a ghost in your wounds

Darling your dreams are your greatest part
I carry them with me in my heart
Darling your dreams are your greatest part
I carry them with me in my heart
Somewhere, don't know

Now I'm standing on the shore
All the animals roam the beaches
Sea creatures rise out of the sea
And I'm standing on the shore
Everyone begins to run
The kid drops his bucket and spade and climbs into the sun

Kisa had a baby, but the baby died
Goes to the villagers, says my baby's sick
Villagers shake their heads and say to her
Better bury your baby in the forest quick
It's a long way to find peace of mind, peace of mind
It's a long way to find peace of mind, peace of mind
Kisa went to the mountain and asked the Buddha
My baby's sick, Buddha said don't cry
Go to each house and collect a mustard seed
But only from the house where no one died

Kisa went to each house in the village
My baby's getting sicker, poor Kisa cried
But Kisa never collected one mustard seed
In every house, someone had died

Kisa sat down in the old village square
She hugged her baby and cried and cried
She said everybody is always losing somebody
Then walked into the forest and buried her child
Everybody's losing someone
Everybody's losing someone
It's a long way to find peace of mind, peace of mind
It's a long way to find peace of mind, peace of mind
And I'm just waiting now, for my time to come
And I'm just waiting now, for peace to come, for peace to come

Hollywood. Viac ako 14 minút v kuse. A nenudil som sa ani sekundu...

Príbeh však pokračuje a v októbri 2019 vydal Nick Cave spolu s Warrenom Ellisom soundtrack ku filmu Wind River... Urobí mu dobre zaoberať sa niečím iným. Pretože "It's a long way to find a peace of mind"...

Keaton Henson sa v rámci tohto blogu už objavil (PWP28). A pretože je to renesančný človek, v ktorom sa stretlo viacero talentov, vydal v roku 2019 neštandardný album... teda, uvidíme, či sa ešte vráti ku „štandardným“ albumom... to v tejto chvíli nikto nevie. Ja by som bol rád, aby bol z neho zase modern-folkový (urban-folkový) interpret, ale... uvidíme.

25. októbra 2019 vyšiel album SIX LETHARGIES / FOR STRING ORCHESTRA (2019, Mercury KX / Decca) na CD a na trochu čudnom formáte „3-sided LP“, čo je dvojalbum, ale druhý album má záznam len na jednej strane. „Moje excentrické dievča má vlasy len na jednej hlave...“

Keaton Henson sa už dlhší čas zaoberá pomerne zvláštnymi vecami. Začal sa pohybovať na hranici medzi hudbou a neuro-psychológiou (bio-metriou). Stal sa z neho tak trochu vedec... projekt SIX LETHARGIES sa dostal vonku v tomto roku, ale nie je úplne nový. V lete roku 2018 zrealizoval niečo ako „neuro-interaktívny koncert“ v Barbican Centre v Londýne. SIX LETHRAGIES tam bolo interpretované orchestrom Britten Sinfonia.

Na koncerte boli ľudia z publika „pripojení“ k zariadeniu, ktoré im meralo electrodermal activity. Po slovensky by sme to nazvali kožno-galvanickú reakciu (meniacu sa vodivosť kože v závislosti od intenzity emócie... využíva sa napr. ako jedna sledovaná položka pri vyšetrení na tzv. „detektore lži“) a stali sa tak „vstupmi“ algoritmu, ktorý následne riadil osvetlenie na pódiu. Publikum si tak samo riadilo vzhľad scény. Cez emócie...

Aby ste neboli v omyle, nebola to žiadna masovka. Koncertná sála v Barbican Centre má necelých 2000 miest. Takýto projekt má svoje technické limity...

SIX LETHARGIES vznikol ako výnimočný projekt zo spolupráce Keatona Hensona, neuro-psychológov (bio-data expert Brendan Walker), psychológov a hudobných teoretikov. Keatonove kompozície však na albumovej nahrávke interpretuje tentoraz Liverpoolská kráľovská filharmónia s dirigentom Markom Knoopom.

Na stránke loundandquiet.com k tomu napísali: The actual cross-examination hasn’t differed from the sad falsetto folk songs he was self-releasing almost a decade ago, but it’s a relief to the image of Keaton Henson as a fragile artist battling with his own mental health...“

Je to Keaton Henson, a nie je to Keaton Henson osobne... Je to pre neho teraz menej osobné. A asi bezpečnejšie. V situácii keď sám musel zvládať svoje úzkosti...

Ale áno, našťastie (ak ho máte napočúvaného) sa tam dajú nájsť akési zárodky toho, ako Keaton zvyčajne pracuje s melódiou, keď má v ruke gitaru alebo hrá na klavíri (napr. všetky tie krásne gradácie v Breathing Out sú typicky „hensonovské“). V tomto prípade sa však Keaton vedome prispôsoboval (musel prispôsobovať) výrazovým prostriedkom žánru, ktorý nazývame „vážna hudba“. Resp. tomu, že partitúra je rozpísaná pre sláčikový orchester. A tak sa musia hudobné motívy „navrstviť“ a prispôsobiť výrazovým prostriedkom sláčikov...

A v rubrike 7up sme preto, že zo siedmich skladieb (radšej to nazvime kompozícií), až na dve výnimky, by všetky mohli byť súčasťou tejto rubriky.

initium (1) (09:32)
the falling (2) (11:32)
trauma / in chao (3) (06:48)
unease concerto / cadenza (4) (03:35)
unease concerto (5) (10:19)
lament (6) (10:34)
breathing out (7) (12:19)

To je tak... vážna hudba je stopážou niekde úplne inde, než pop alebo rock... Keaton Henson si týmto aktuálnym albumom tak sám sebe vydláždil cestu ku filmovej hudbe... bola by v tom zlomyseľnosť osudu, ak by po ňom oboma rukami nesiahli niektorí režiséri... SIX LETHARGIES je album, ktorý mu otvára dvere do zóny, kde ešte doteraz nebol.

Ale ja ho chcem naspäť s gitarou a klavírom... nemusí vystupovať naživo... veď to nevadí... ale radšej ho mám v čo najúspornejšom aranžmáne. Come back, Keaton! Sľubujeme, nebudeme sa na teba pozerať, keď budeš na pódiu. Budeme otočení chrbtom...

Toto ja od neho potrebujem, v tejto podobe ho mám najradšej... Alright z albumu KINDLY NOW (2016, Play It Again Sam).

Dňa 14. 11. 2019 (štvrtok) sa uskutočnilo stretnutie Mariána Kotlebu s JUDr. Harabinom. Tzn. stretnutie ĽSNS a „strany“ Vlasť... strany, ktorá má viac billboardov než členov :-)

No tak najprv teda Kotleba vyzval Harabina na spájanie (aby neprepadli pro-národné hlasy), následne sa Harabin vyjadril, že jemu žiadne ultimáta (sic!) nikto dávať nebude, potom Harabin pozval Kotlebu a spol. do „sídla strany Vlasť“.

Hahaha... 3%-tná mimoparlamentná strana-nestrana, ktorá existuje cca mesiac a pol aj s cestou vyzýva cca 11%-tnú parlamentnú stranu z pozície dominancie a sily. To je ako z toho vtipu o slonovi a mravcovi, čo idú spolu cez most...

Ale to je tým, že JUDr. Harabin ešte stále žije v nostalgii z prezidentských volieb, ktoré takmer „vyhral“ Prezidentský kandidát Harabin tam mal skutočne viac hlasov ako prezidentský kandidát Kotleba a z toho teraz Harabin odvodzuje svoju mocenskú pozíciu (ktorú subjektívne vníma ako silnejšiu) a neuvedomil si, že prenos výsledkov z prezidentskej voľby nie je úplne automatický do parlamentnej roviny, že je to úplne iná hra, aj keď sa možno zdá, že sa hrá na takmer identickom ihrisku elektorátu...

Ale s tým sa potýka aj Andrej Kiska... Podpora v prezidentských voľbách neznamená analogickú podporu v parlamentných voľbách. Jediný, komu sa (bizarne) potvrdí synergia z prezidentských volieb aj v parlamentných je Béla Bugár... v prezidentských voľbách sympatických 3,10 % a niečo podobné to bude aj vo voľbách parlamentných (osobne dúfam, že to bude pod 3% s ohľadom na daňovníkov... myslím si tiež, že disproporciu medzi kvórom 3% a kvórom 5% bude treba zjednotiť na 5%, aby nám tu každé voľby nevznikali fejkové politické subjekty, za ktorými nestoja žiadne politické idey, ale kšeftárske záujmy a spin-doctorské hry oligarchických skupín - roztrieštiť hlasy, odobrať hlasy, vybudovať pre niekoho koaličného partnera - a ktoré ešte aj dostanú peniaze z verejných zdrojov). Volič je h*vno a tak sa s ním aj narába... voliči nie sú len inteligenti, ktorí si čítajú Rousseaua, Burkeho, Masaryka, Fukuyamu či Beneša, ale aj jednoduchí ľudia, ktorí sú takýmito hrami ovplyvnení najviac, lebo sa nezaoberajú politikou denne.

Sú takto ohrození aj ľudia, ktorí sú na štáte závislí a očakávajú silný paternalistický štát, ktorý sa o nich postará... pred voľbami dostanú „nažrať“ prísľuby a potom sa už na nich ďalšie 4 roky len kadí... a oprávnené otázky voličov sa prekrývajú politickými hrami (často s účasťou tajnej služby a Polície SR).

Naspať ku Kotlebovi... takže Kotleba v zásade pokorne prišiel za Harabinom vo štvrtok 14. 11. 2019 (ako zástupca širšej koalície ĽSNS + Národná koalícia, KDŽP Aliancia za Slovensko, Priama Demokracia, Doma dobre)... Bežali nejaké rozhovory (mimo médií) a ešte počas rozhovorov bolo z tlačového oddelenia strany Vlasť zaslaná tlačová správa, že Vlasť ide do volieb samostatne... následne bola tlačová konferencia, na ktorej boli Kotleba a Harabin... a možno máte už pocit, že už to nikdy nechcete vidieť... ale pozrite si špeciálne ako vystupuje Harabin a čo rozpráva. Ak si verejné vystupovanie a výkon reálnej politiky predstavujete takto, potom teda voľte Vlasť...

V článku novinára Hanusa
https://www.postoj.sk/49145/preco-sa-kotleba-v-skutocnosti-nechcel-dohodnut-s-harabinom

sa píše, že Kotleba sa údajne nechcel dohodnúť a takéto stretnutie bolo len deklaratívne a že to bola hra.

Ak aj áno, potom tú hru Kotleba zahral skvelo a prejaví sa to aj na volebnom zisku (nie som voličom Kotlebu, aby bolo jasné). Kotleba vyzeral autenticky rozhorčený (predčasný demonštratívny odchod z tlačovky to len podčiarkol) a prázdne vyhýbavé vyjadrenia Harabina boli následne korunované už len jeho bľabotaním o Esete... (čo bolo na veľmi podobnej úrovni ako Hlinove bľabotanie o "červovi", ktorý vám do počítača stiahne porno a následne vám takto rozbije tradičnú rodinu).

Nerozumiem, čo Harabina držalo v tejto hre... mohol povedať jednoducho nie a bolo by ticho. Harabin sa takto lacno nechal vtiahnuť do niečoho, čo nemal ako vyhrať... Nebude zo psa slanina, ani politik z Harabina.

Stojíte na pódiu vedľa Kotlebu a Kotleba je ten, kto pôsobí štátnickejšie, zodpovednejšie, uveriteľnejšie, príčetnejšie :-) ... a Harabin bol navyše ešte situáciou prinútený verejne deklarovať, že nevylučuje spoluprácu so SMERom-SD. Že Vlasť je "trójsky kôň" SMERu-SD. Zvláštna situácia, že raz poďakujeme Kotlebovi za to, že demaskoval Harabina ako politický fejk...

Strana Vlasť zároveň na svojej web stránke uvádza (citácia):
Chcem sa pridať k strane VLASŤ
a bojovať tak proti oligarchom, skorumpovanému systému a vláde mafie.

**********

Ak ste sa dosť nevyzabávali na Harabinovi, tak ešte niečo na pobavenie:

Začiatkom decembra 2019 spoločnosť Unilever zverejnila náborovú reklamu pre CZ a SK. Je to takmer minutové video, dosť sa tam toho deje, prechádza sa v nej cez viacero interiérov a vystupuje v nej pomerne veľa ľudí (asi zamestnancov). Spoločnosť v reklamnom spote deklaruje svoje najdôležitejšie hodnoty (aj keď nerozumiem, prečo sa Unilever má zaoberať a vyjadrovať k téme "manželstvo pre všetkých", a to dokonca ani ako súčasť programu spoločenskej zodpovednosti...). Streštená doba.

Dnešní hipsterskí chlapci a dievčatá si asi neuvedomujú, že rok 1989 bol aj o „odpolitizovaní“ súkromia a pracovného prostredia, o oslobodení sa od ideológie, o oslobodení sa od kontroly myslenia, o oslobodení sa od jednej mustry myslenia.

Už sme sa na vysokej škole nemuseli učiť „dejiny robotníckeho hnutia“, nemuseli sme odpovedať na otázky o našej politickej uvedomelosti a nemuseli sme do životopisov na prijatie do pracovného pomeru štandardne písať „s náboženskou otázkou som vysporiadaný“...

Ale dnes čoraz viac ideológia (v podobe „správneho myslenia“) aktivisticky preniká aj do pracovnej oblasti. Čo je niečo, o čom sme si mysleli, že sa už snáď ani nemôže nikdy vrátiť... Vrátilo sa. Budovatelia komunizmu v 50-tych rokoch sa tiež nadšene púšťali do projektov, ktoré menili tvár prítomnosti a budúcnosti. A pracovné kolektívy dokonca písali svoje rozhorčené výzvy a stanoviská k súdnym procesom s nepriateľmi republiky a pokrokového systému. A požadovali smrť.

Aj tieto dokumenty sa čítali v súdnej sieni... Nikto už nerozmýšľal, ako ovce sa kráčalo jedným smerom... A hovorilo jedným spoločným hlasom.

Nebolo by krásne pracovať v odbornej firme, ktorá sa sústreďuje výhradne na predmet svojej činnosti? Bolo, ale...

Čoraz viac v dnešnej dobe badať kampaňovitosť a snahu po masovom formovaní postojov. Deje sa tak pod rúškou „všeobecného dobra“ a boja za práva utlačovaných a rovnosť príležitostí.

Možno nie je ďaleko čas, keď vás nejaké takéto korporátno-globálne „unilevery“ budú ochotné prijať na pracovné miesto len vtedy, keď vo vašom životopise bude na záver uvedené:

„S migračnou, menšinovou a genderovou otázkou som vysporiadaný. Uznávam právo každého jednotlivca planéty usadiť sa voľne kdekoľvek chce, rozhodnúť sa pre akékoľvek pohlavie či ne-pohlavie, tolerujem všetkých bez výhrad a bez kritiky a plne podporujem koncept multikulturalizmu a diverzity chránený politickou korektnosťou. Som silne proti šíreniu nenávisti slovom i písmom (v tlačenej aj elektronickej podobe) a každý názor odlišný od tohto budem považovať za konšpiračný a fašistický a budem ho aktívne vystavovať kritike a zosmiešňovaniu.“

 

Ale iné som chcel... Hneď v úvode sa v reklamnom spote objaví jeden prevlek, ktorý mal byť asi vtipný, ale nie som si istý, či to dobre domysleli :-)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Veľké tragédie sa začali v jazyku

Popierači holokaustu a obchodníci s nenávisťou sa učia predstierať, že nie sú fašisti.

Proces sa blíži ku koncu a znalci potvrdzujú antedatovanie

Kočnerov podpis údajne z roku 2001 je v skutočnosti oveľa mladší.


Už ste čítali?