diel 48 - rubrika: čerstvejšie než treska (Inverted Jenny a niečo k tomu)

Autor: Robert Štepaník | 22.12.2020 o 22:00 | (upravené 5.1.2021 o 16:38) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  50x

Powerplay of the Week, blog o alternatívnej hudbe, diel 48, v Bratislave, dvadsiateho druhého decembra dvetisíc dvadsať

Blíži sa koniec roka a tomu zodpovedá aj únava... Ako keď dobiehate do cieľa a snažíte sa vytiahnuť zo seba sily nie že z rezervy, ale z neexistujúcej rezervy... Zapnete už len na poslednú chvíľu ešte takú desperate forsáž, ale tušíte, že za páskou sa možno už rozsypete... Tak vyzerá koniec môjho roka.

"Veď ty ešte aj rozprávaš pomaly", hovoria mi. No veď toto... Pomaly myslím, pomaly rozprávam, pomaly sa pohybujem :-)

Nepodarilo sa mi uspokojujúco pripraviť viac dielov o novinkách, tak dnes len taký stručný "náplasťový" diel, v ktorom bude pár novších vecí, ktoré som v ostatnom čase počúval... A v novom roku by som rád doplnil 3 diely - novinky apríl/jún 2020, novinky júl/september 2020 a novinky október/december 2020.

 

Inverted Jenny je speváčka a gitaristka Claire Epting z Los Angeles. Hrá taký lo-fi garážový dream-pop alebo indie-pop. Niekto tam cíti aj trochu shoe-gaze, ale to pravdepodobne skôr už v tej novej tvorbe z roku 2020, kde sa už viac pohrala (sa jej viac pohrali) s produkciou a zvukom.

Pripodobňujú ju k Mazzy Star alebo k Jay Som.  

Zatiaľ si vydáva len sama, nie je ešte „signed“ v žiadnom vydavateľstve. 27. novembra 2020 vydala zaujímavo znejúci singel Untitled Dream #3.

Jej úplne prvou oficiálne zverejnenou (vydanou) nahrávkou bolo 4-piesňové ep COSMIC CRUSH: DEMOS. To bolo začiatkom apríla 2019. Je pôvodný zvuk bol síce tiež lo-fi, ale skôr folk-rockový... Ten skôr pripomínal Mazzy Star.

Inak nie je až tak jednoduché si Claire (Inverted Jenny) vyhľadávať, lebo sa vám tam bude motať ešte jedna skupina identického mena a predovšetkým vám hľadanie skomplikuje jedna filatelistická pikoška.

Slangový názov Inverted Jenny totiž dostala ešte kedysi dávno 24-centová poštová známka Spojených štátov, ktorá bola prvýkrát vydaná 10. mája 1918. Je na nej vyobrazenie lietadla Curtiss JN-4 v strede vzoru, avšak chybne vytlačené hore nohami. Vraj ide o najslávnejšiu chybu v americkej filatelii.

A ja že prečo má Ailbhe Reddy také čudné krstné meno, ktoré neviem zapísať a ktoré neviem vyslovovať... a ona je Írka! No tak to vysvetľuje všetko. Íri a Welšania majú najčudnejšie mená v Európe.

Ailbhe má pred tridsiatkou a je z Dublinu... Recenzenti tvrdia, že hrá dark indie-folk, a to hlavne preto, lebo jej texty sú predovšetkým o "po*raných životoch". O situáciách, v ktorých sa človeku nedarí alebo ho preplieskava absurdita bežného dňa.

O svojej kreatívnej metóde pri písaní textov hovorila ešte v roku 2017 pre songwritingmagazine.co.uk (to ešte vravela o svojom vtedajšom albume): “I wrote all the lyrics at my desk in work. I take notes on everything. I work in an office job and make notes on the back of envelopes. I also write little things down on my phone. I constantly have these streams of consciousness that I try to throw together..."

Aj v roku 2020 pokračuje vo frustrujúcich témach. Singel Looking Happy vyšiel začiatkom septembra 2020. Nový album PERSONAL HISTORY (2020, Friends of the Family) vyšiel začiatkom októbra 2020.

2. októbra 2020 vydal (na značke Matador Records) Kurt Vile svoje nové 5-piesňové ep s názvom SPEED, SOUND, LONELY KV (ep).

Názov épečky je asociáciou na The Speed of Sound of Loneliness - pieseň country speváka Johna Prinea, ktorého Kurt Vile obdivoval (a ktorý zomrel v apríli 2020). Kurt Vile s ním stihol ešte natočiť duet How Lucky, ktorý je tiež zaradený na ep.

Épečko bolo nahrávané v Nashville...

Na ep sú aj dve autorské piesne Kurta Vilea (Pearl + Dandelions). Do aranžmánu piesne Dandelions pridali aj mandolínu. A znie to veľmi dobre. It sounds pretty sick...

Omar Apollo (v civile Omar Apolonio Velasco) má mexických rodičov, žije v meste Hobart (In., USA).

Na gitaru sa učil od 12-tich rokov, keď mu rodičia (na jeho naliehanie) kúpili gitaru... ale (to sa dočítate všade o ňom)... nanešťastie mu kúpili elektrickú gitaru bez zosilňovača, takže on ju následne vymenil cez vetešníctvo za akustickú :-) Začiatky bývajú komplikované.

Známym sa stal v roku 2017 cez SoundCloud, kde jeho skladba Ugotme prekvapila aj jeho samého, koľko mala strímovaní.

Ide tak pravidelne... v roku 2018 jedno ep (STEREO), v roku 2019 ďalšie ep (FRIENDS) a v roku 2020 prvý album APOLONIO (2020, AWAL). So zvukom dosť iným, než boli jeho staršie veci.

Nie je úplne „čistá“ alternatíva... Omar má sklony k r&b a soulu a v tej lepšej podobe sú jeho veci akoby... akoby Mac DeMarco začal hrať r&b a prizval si k tomu Princea.

A mal som dobrý feeling, lebo som sa neskôr dozvedel, že Princea uvádza Omar medzi hudobníkmi, ktorí ho ovplyvnili.

A to, čo je na ňom teraz zaujímavé, je istý druh minimalizmu v aranžmánoch. V minulosti sa mu to až tak nedarilo. Aj vo vokáloch to preháňal s takými „farebnými“ ozdôbkami a la soulová speváčka, ale teraz zjednodušil aj vokál a je to omnoho pôsobivejšie.

Tento Omar bude pre mňa pravdepodobne len jednorazová zastávka. Je to skôr vec toho, že na tomto albume mi "sadol" zvuk. Ani sa nečudujem, lebo na albume spolupracoval Albert Hammond Jr., gitarista skupiny Strokes.

Ešte Want U Around z nového albumu. Toto má peknú atmosféru. A tie vysoké falzetové vokály sú parádne.

Sám Omar Apollo o novom albume povedal, že je to "some rock s*it with a little soul".  Rockový album s trochou soulu a r&b. So znesiteľnou dávkou soulu a r&b.

18. decembra 2020 vyšlo 5-piesňové ep GREAT FALLS triu There’s Talk.

Sú z Oaklandu (Ca., USA), sú traja (Olivia Lee, Kellen Balla, Young Lee) a ich nové ep je zatiaľ tretie v poradí. Podľa ich starších fotiek však už fungovali aj v širšej zostave. Zdá sa, že hrať spolu začali niekde okolo roku 2013.

Súrodenci Leeovci majú čínske korene... čo je celkom exotika. Príliš veľa Číňanov sa v alternatívnej hudbe neangažuje (a ani na ňu, myslím, nemajú „feeling“).

There’s Talk hrajú niečo ako fúziu dream popu a shoe-gaze. V základe gitarovka, avšak dosť upgradeovaná elektronikou.

A ako to už býva často pri shoe-gaze, hudbe je to síce temná, ale s latentným optimizmom a povznášajúcou nádejou.

„Despite its darkness... this music insists on an abundant exploding hopefulness.“  píšu na ich webe.

Užite si sviatky.

Vianočný diel v tomto roku vynechám... ale môžete sa vrátiť k dielu 8 (definitívne tam však teraz chýba Stella Donnelly, ten live záznam podlieha lokalizovaným autorským právam) a k dielu 35.

Pekné vianočné sviatky a lepší rok 2021!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?