reklama

diel 53 - rubrika: moje najhranejšie (v marci 2021)

Powerplay of the Week, blog o alternatívnej hudbe, diel 53, v Bratislave, 7. mája dvetisíc dvadsaťjeden

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
logo
logo (zdroj: robert stepanik)

Ouuu... zase sa toho v priebehu jedného mesiaca toľko "nasypalo", že ďalšie monitorovanie som ukončil už okolo 26. 3. 2021, lebo by zase hudby bolo priveľa... Aj keď niečo som vytiahol aj z predošlých mesiacov (do januára 2021), lebo niektoré veci sa ku mne dostávajú s oneskorením...

Oneskoril som sa ale, kvôli politickým záležitostiam, ktoré sa vyvíjali ešte do hĺbky apríla 2021. Tieto smutné a "disturbing" udalosti nájdete úplne v spodnej časti (POD ČIAROU).

Ešte pred tým, než sa pustíme do hudby, by som rád poďakoval neznámemu poslucháčovi, ktorý si pravidelne otvára diel 16 (PWP16). To je ten diel, ktorý sa venoval smrti (vlastne skôr plodnému životu) vynikajúceho hudobníka, spoluzakladateľa britskej skupiny Talk Talk, Marka Hollisa...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
stav zo dňa 16. 4. 2021
stav zo dňa 16. 4. 2021 

15. apríla 2021 dosiahla čítanosť dielu 16 (PWP16) priam neuveriteľnú :-) métu 400 čítaní. Postupne tento diel výrazne výrazne odskočil od ostatných dielov tohto blogu, ktoré majú (ako zvyknem hovorievať) "takú alternatívnu čítanosť"... akože 21 čítaní a podobne. A potom, že ja nepodporujem menšiny :-)

Ja podporujem absolútne alternatívne menšiny... Napr. menšinu ľudí používajúcich zdravý rozum.

Chcel by som neznámemu čitateľovi/poslucháčovi (a tu idem trochu proti sebe), že ak si svoje obľúbené talk-talk-skladby z dielu 16 naklikne cez youtube (YT), tak sa tým dostane do fan-kanálu, kde nájde celú diskografiu Talk Talk a môže sa poriadne vyzabávať aj tam - bez nutného napojenia na tento blog.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Diel 16 (PWP16) vznikal v čase, keď bolo ešte pomerne málo oficiálnych uploadov skupiny Talk Talk na youtube, ale dnes už je to inak... našťastie sa cez tagy talk talk topic alebo talk talk téma dostanete ku všetkému podstatnému od Talk Talk (a Marka Hollisa sólovo), snáď okrem od nejakých rarít... Teraz to už nie je vôbec problém.

Osobne si myslím, že tých viac ako 400 videní mi "natočil" jeden človek, ale ak sa mýlim, tak som len rád :-) Je pre mňa poctou byť propagátorom skupiny Talk Talk.

Výhodou tohto blogu je to, že (s výnimkou rubriky POD ČIAROU) sa k starým dielom dá kedykoľvek vracať bez straty významu. Lebo dobrá hudba starne veľmi pomaly alebo nestarne vôbec.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

POD ČIAROU je trochu iná vec... tam sa snažím reagovať na absurdity reality (aj politickej reality) a ten materiál môže prirodzene starnúť a erodovať, resp. rozumiem, že niekomu môj pohľad na veci a môj svetonázor nemusí práve konvenovať. Ale hudba, tá je do značnej miery mimo času a mimo mojich súkromných názorov.

Toľko úvodné zdvorilosti... poďme k novej hudbe.

separator - graficky prvok
separator - graficky prvok (zdroj: free clipart)

A to som si myslel, že najväčšia melanchólia z Austrálie je Julia Jacklin :-)

Indigo Sparke sa narodila v Sydney v umeleckej rodine. Jej rodičia sa profesionálne venovali jazzu. S nadšením. S takým nadšením, že aj krstné meno jej vraj dali podľa piesne Mood Indigo od Dukea Ellingtona.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sklon k umeniu sa u nej prejavili skoro, študovala na strednej umeleckej škole (u nás je ekvivalentom asi konzervatórium) a následne absolvovala trojročné štúdium herectva. Aj sa nejaký čas ako herečka živila. Na gitaru sa naučila hrať samoučne... (to sa tak asi nepovie), no proste sama sa učila.

Svoj prvý oficiálny nosič (épečko NIGHTBLOOM) si vydala vlastným nákladom v roku 2016.

Je to ako keby klasické až retro-pesničkárstvo Weyes Blood skombinované s éterickosťou a alt-country feelingom The Cowboy Junkies alebo Leah Senior a občasne aj s temnotou a chladom prvého albumu This Mortal Coil.

V roku 2020 mala byť predskokankou na austrálskom a novozélandskom turné americkej skupiny Big Thief, s ktorou rada spolupracuje. 

Jej debutový album ECHO vyšiel (po viac ako 2 rokoch od ostatného jej štúdiového releasu) 19. februára 2021 na značke Sacred Bones Records. Album produkoval Andrew Sarlo (ktorý pracoval aj pre Big Thief, Courtney Marie Andrews, Hovvdy, Hand Habits alebo Active Child).

Spoluproducentkou albumu bola Adrianne Lenker zo skupiny Big Thief a medzi hudobníkmi, ktorí na štúdiovej nahrávke albumu ECHO hosťovali, sú aj ďalší členovia Big Thief (basák Max Oleartchik a bubeník James Krivchenia... stále ma fascinujú tie ich "ukrajinské" priezviská). Takže došlo ku naozaj silnému prepojeniu Indigo Sparke a Big Thief.

Texty sú tematicky o smrti, starnutí, rozpade a úzkosti z toho, že sme len malou súčasťou niečoho väčšieho.

Album je skôr tichý a nádherne minimalistický a striedmy až prázdny. Len čistá hudba, nič navyše... „Adrianne (Lenker) and I talked so much about keeping the record stripped back and simple, that is, we are all just constantly getting stripped back and humbled by life. ...I feel that death and time hang over me like questions.“

Everything Everything vyšlo v januári 2021 ako singel predznamenávajúci vydanie albumu ECHO.
No nie je toto najkrajšia pieseň na svete? Možno aj áno...

V roku 2017 Indigo Sparke takto zahrala svoju pieseň Holographic Heart naživo pre The Velvet Sessions.

Ospravedlňujem sa, live video už nie je dostupné, ani nie je možno ho dohľadať (je možné, že bolo zneprístupnené pre slovenské IP adresy kvôli lokalizovaným autorským právam). Dajte mi prípade vedieť do diskusie, či sa vám (po zadaní "indigo sparke holographic heart live") niečo objaví, ak používate VPN.

A ešte jedna ukážka z (už spomínaného) jej najstaršieho épečka z roku 2016. All I Need.

Nasleduje skupina s trochu vtipným názvom... Pojem "dad bod" je v populárnej vzťahovej psychológii-sexuológii skratka od dad body - teda telo, ktoré na prvý pohľad spadá do kategórie tatkovia. Trocha sadielka na pupku, „držadlá lásky“ na bokoch, ramená už trochu spadnuté... Nie je to nadváha, je to priemerné nevyšportované telo priemerného muža...

slovníková definícia
slovníková definícia 

Ale chalani sú to mladí a väčšinou štíhli... zatiaľ... Traja bratia Marinosovci plus dvaja ich kamaráti.

Vznikli na jeseň 2018. Sú z Utahu (USA) pôvodne z mesta Provo, teraz zo Salt Lake City. Podľa ich vlastných slov sú "indie bedroom-pop with psychedelic, classical and jazz influences". A zabudli ešte spomenúť retro-vplyvy z cca 70-tych rokov (tzv. soft-rock).

Prvé asi ep (AFTER THOUGHT) vydali na jeseň 2019 (a je tam to asi, lebo v niektorých podkladoch to bolo označené ako album). Debutový(?) album by mal vyjsť v priebehu tohto roka.

pozn.: Existujú ešte iní Dad Bod. Z Minneapolisu (Mn., USA). Sú tiež piati, na vokále a na base majú dievčatá a v júli 2020 vydali debutový singel Elliott. Mal som celkom chaos v tých podkladoch, čo som našiel a hodnú chvíľu som sa musel zorientovávať. Dokonca som tu už mal vloženú časť textu, ktorá sa týkala presne tej nesprávnej skupiny. A opravoval som a prepisoval som. Ale The Drifter je od skupiny Dad Bod, ktorá je z Utahu... bodka. To platí.

The Drifter od Dad Bod vyšlo koncom februára 2021 prostredníctvom Nice Guys Records. A je to zatiaľ to najlepšie, čo som od nich počul (aj keď My Own z jesene 2020 je tiež celkom fajn). Krásne zaranžované. Trochu moderné, trochu retro. Nezmiešané, len pretrepané...

Tak si predsa len dajme ešte tých iných Dad Bod, ktorí sú z Minneapolisu. Kedy, keď nie teraz.
Takto zahrali svoju pieseň Rot naživo pre sériu "Prepáčte Ten Hluk" (Pardon the Noise) v lete 2020.

V prípade, že kratšie fungujúca kapela má identický názov, ako dlhšie aktívna kapela (a pôsobia viacmenej v rovnakom žánri), potom by bolo fajn, ak by mladšia kapela svoj názov zmenila alebo upravila. Vyzerá to tak, že Dad Bod z Utahu je o čosi staršia než Dad Bod z Minnesoty.

Aktuálne je to trochu mätúce... Rovnaký názov, odlišné kapely. Uvidíme, ktorá sa rozpadne skôr :-)

Speváčka a pesničkárka Joana Serrat je Katalánka (z mesta Vic pri Barcelone) a podkladov o nej je veľmi málo... väčšinou v španielčine (wikipedia, la enciclopedia libre... no díky). Niečo o nej zistiť, bola celkom fuška...

Joana Serrat vydáva prostredníctvom značky Loose Music. Doteraz vydala 4 albumy, v rokoch 2012, 2014, 2016 a 2017.

Ak ste si mysleli, že "super, konečne budem počuť nejakú echtovnú katalánsku hudbu", tak vás sklamem (na to sú iné programy, napr. na Rádiu FM)... na world music ja osobne veľmi nie som a preto ani tento blog sa jej nevenuje a bude sa jej venovať len veľmi sporadicky.

Predošlé albumy Joany Serrat boli skôr folkové s nábehom na štýl tzv. "americana". Jej nový album niektorí recenzenti (čo ho majú k dispozícii ešte pred oficiálnym vydaním) označili ako "an alliance of Mazzy Star and Slowdive". Teda Katalánka, ktorá hrá úplne ne-katalánsky... 

Aktuálny album nahrávala v USA, v Texase a na zvuku pracovala spoločne s producentom Tedom Youngom, ktorý pracoval aj pre Kurta Vileho alebo Sonic Youth(!). A súčasťou jej sprievodnej skupiny sú aj hudobníci, ktorí kedysi hrali s Midlake alebo so St. Vincent či Sharon Van Etten.

Úvodný singel z albumu sa volá Pictures a je o dezilúzii z disproporcie medzi reálne žitým životom a ideálom, ktorý by sme chceli žiť a každý z nás sa s touto nedokonalosťou musíme naučiť fungovať (iná možnosť nie je). "Perfection never comes" a odkladať žitie svojho života na obdobie "až bude lepšie" nie je práve najlepšia životná stratégia. Mne nevadí ani tak nedokonalosť, ale to, koľko "nových začiatkov" človek musí v živote zažiť. Pôvodne som totiž chcel žiť kontinuum... a nakoniec to dopadlo tak, že som pomíňal veľa síl na "nové začiatky", aj keď som chcel ísť stále vyššie a vyššie.

Jej piaty album HARDCORE FROM THE HEART vyjde na Loose Music 11. júna 2021. Názov albumu si Joana Serrat vraj požičala z názvu knihy sexuologičky Annie Sprinkles.

Nie som úplne spontánne nadšený z nového épečka SUMMER QUARTER (2021, Carpark Records) od Madeline Kenney (pozri aj PWP01), lebo aj na mňa (a to som zvyknutý na všeličo) je to dosť čudná hudba... dokonca až so zvukmi, ktoré mi nie vždy robia dobre. Ale nestávalo sa mi to pri nej. Jej staršie veci mám dosť rád... Jej staršie veci boli poslucháčsky prístupnejšie.

4-piesňové épečko vyšlo 22. januára 2021. Je to prvé ep, ktoré si produkovala úplne sama (po dlhšom čase teda nevyužila producentské schopnosti Jenn Wasner zo skupiny Wye Oak a Flock of Dimes). V čase, v ktorom nemohla koncertovať a promovať svoj album SUCKER’S LUNCH (2020, Carpark Records) sa rozhodla pustiť sa intenzívnejšie do hľadania nových zvukov v štúdiu... koronové časy jej na to dali dostatok času. A tak vzniklo ep, ktoré si vyžaduje celkom náročného poslucháča.

Madeline Kenney naozaj nie je autorka, ktorá by nejako nadbiehala vkusu publika... Ale titulná Summer Quarter je veľmi hitová... Myslím, že výhľadovo najlepšie obstojí v skúške časom.

Madeline Kenney sa nevenuje iba vlastnej tvorbe, ale aj produkcii menej známych (skôr lokálnych) mien. A album ANOTHER PLACE TO NEED, ktorý vyšiel 22. mája 2020 na značkách Hand In Hive a Copper Mouth Records je hrdo podpísaný: Produced by A.O. Gerber and Madeline Kenney

Album nahrala mladá pesničkárka A.O. Gerber (to O by malo byť Olivia, ostatné neviem), ktorá žije v L.A., ale pôvodne je z NorthWestu.

Madeline Kenney jej album nielen spoluprodukovala, ale natáčala a režírovala aj niekoľko low-costových klipov ku skladbám z albumu (napr. In The Morning). Pre whenthehornblows.com o tom povedala: "We filmed this in the same week we recorded her album (during the nights!!) and shot another music video for a different song. We were multi-tasking at an Olympic level."

Album ANOTHER PLACE TO NEED trošku nesie Madelinin zvukový rukopis (to sa producentom stáva, že prekryjú čiastočne pôvodného autora), ale som ďaleko od toho, aby som to kritizoval... album sa zaradil medzi najvydarenejšie alternatívno-songwriterské albumy roku 2020.

V roku 2020 Madeline Kenney vraj ešte nahrala nejakú death-metalovú skladbu so škôlkármi, s malými deckami okolo 5 - 7 rokov. Pod názvom projektu Blood Fangs by sa skladba mala volať Skull Tomatoes. Na bandcampe mala byť zverejnená len 5. marca 2021 (počas tzv. Bandcamp Friday)... ale myslel som, že sa mi podarí nájsť ešte niekde inde jej upload... aspoň nejaký "leak", ale zatiaľ som nebol úspešný.

Ako ukážku z 8-piesňového albumu ANOTHER PLACE TO NEED od A.O. Gerber som vybral song č. 2 - Strangers.

Steady Holiday je Andrea Babinski (niekedy skracované na Dre Babinski), tridsiatnička... toho času z L.A.

Speváčka, pesničkárka, herečka, hrá na husle a gitaru. Pôsobila (aj s bratom) v skupine Dusty Rhodes & The River Band (do roku 2011), tiež ako súčasť dua Miracle Days a ako "pomocná sila" v skupinách The Elected alebo Hunter Hunted. To však len pre poriadok, až do takých podrobností sa nemusí isť, lebo nám v Európe tieto mená hovoria veľmi málo. V Európe je aj Steady Holiday takmer neznáma...

Sunny In The Making je februárový singel z jej nového albumu TAKE THE CORNERS GENTLY.

Trochu podobné ako Future Islands, že? Len trochu jemnejšie (popovejšie), s ľahšími basmi a so ženským vokálom...

Klip by sa hodil do rubriky "Videoklipy tanečné" (pozri napr. PWP28). Bude ďalší diel, už ich mám nazbieraných celkom dosť...

Pod menom Steady Holiday funguje Andrea Babinski od roku 2015. V roku 2016 vydala album UNDER THE INFLUENCE (Infinite Best). V roku 2018 album NOBODY'S WATCHING (Barsuk Records).

Je štýl vraj nazývajú sweet-sad indie-pop, aj keď teda vyššie preukázala, že aj tanečnejšia a dynamickejšia poloha jej už po novom vôbec nie je cudzia a neznie to zle. Ona sama za svoju najdôležitejšiu inšpiráciu však považuje filmovú hudbu.

V októbri 2020 vydala Steady Holiday Living Life - prvý singel z vtedy pripravovaného albumu TAKE THE CORNERS GENTLY. Album vyšiel 12. februára 2021.

Klip ku piesni Living Life má veľmi civilnú, len málo štylizovanú a celkom good-feeling atmosféru. To sa už aj málokedy vidí...

The Language I Speak z februára 2018 je vlastne živá demo nahrávka (home recording) spárovaná do klipu so zábermi z jej cesty do Japonska. Vyšlo vo februári 2018 na značke Infinite Best Recordings.

Myslím, že ona sa do Japonska celkom hodí... lebo má máličko exotický zjav (ej, teraz by sa mi naozajstní Japonci dosť smiali...), ale fakt podľa mňa občas vyzerá ako taká "trochu europoidná" Aziatka... možno skôr Kórejka než Japonka. A možno len to zasadenie do prostredia sa mi vidí tak dokonalé. Smutná Kórejka v upršanom Japonsku :-)

Nielen jej hudba, ale aj jej osobný fashion-štýl už bol vo svete povšimnutý a je tiež cenený... Andrea Babinski je tak trochu aj fashion-influencerka. Vedľajší úväzok.

Medzinárodné duo pecq žijúce v Anglicku sú vraj "psych pop band" alebo "DIY electronics band". Predtým sa volali Limpet Space Race (do konca roku 2020).

Duo pecq tvoria multiinštrumentalista a producent Nicholas "Nikò" O’Brien (FR/IT) a klávesistka a speváčka Hannah "Jakes" Jacobs (UK). Ich eklektický štýl je tak trochu alternatívny pop a tak trochu experimentálna elektronická hudba. To všetko v do-it-yourself produkcii...

Ich prvé dva single pod novým menom skupiny - Stranger z januára 2021 a Killing Time z marca 2021 - boli veľmi dobre prijaté. V apríli 2021 vydali svoje debutové 4-piesňové ep s názvom STRANGER (2021, Upcycled Sounds).

Podľa ich vlastných slov je ep STRANGER o ľuďoch a vzťahoch uviaznutých v slučke. V slučke zlých rozhodnutí a nepriaznivých udalostí.

Do značnej miery to odráža ich pocity z roku 2020, keď pandémia aj im znemožnila realizovať svoje plány nielen koncertné, ale vraj dokonca plne ani tie štúdiové. Ale to čo vydali, ukazuje, že zjednodušená a minimalistická "bedroom produkcia" im celkom svedčí...

Video nie je aktívne... upload už neexistuje alebo bol zneprístupnený pre IP adresy zo Slovenska. Nižšie preto prikladám opravu - išlo, myslím, o song Make It Louder z épéčka STRANGER (2021, Upcycled Sounds).

MAH KEE OH je sólový lo-fi projekt člena skupiny Crisman a zároveň tiež člena skupiny Teeth - Grahma Robinsona. Áno, nie je tam preklep... nevolá sa Graham, ale naozaj iba Grahm... Nepýtajte sa ma nič :-) Sám som sa s takým krstným menom stretol prvýkrát.

Najprv ukážka z debutového albumu skupiny Crisman z apríla 2020 (Topshelf Records), ktorý vyšiel ako zvukovo updateovaný materiál z pôvodného dema THE CRISMAN TAPE z roku 2018.

Album DOGFOOD vydáva Grahm Robinson (MAH KEE OH) po dvoch rokoch od svojho predošlého sólového albumu.

A prečo je to lo-fi projekt? Nahráva vylučne analógovo a využíva (vraj) len 3 mikrofóny a 4 stopy...

Twist je z celého albumu DOGFOOD najpopovejší a najprístupnejší kúsok (a štatistiky potvrdzujú, že aj s najvyššou počúvanosťou / streamovanosťou). Inak sú tam miestami aj celkom disonantné a temné tracky (neviem, či to zrovna nazvať piesne :-)

Niektoré tracky (napr. By My Side alebo titulná Dogfood) pripomínajú svojím minimalizmom a garážovým "hudobným dekonštruktivizmom" napr. americkú skupinu Helvetia.

Celý album je určte možné nájsť na SoundCloude a na jeho YT kanáli (bandcamp som nekontroloval). Je to album pre špecifickú poslucháčsku cieľovku... nie každý sa v ňom dobre uhniezdi. Ale ja som si to užil.

Album DOGFOOD si MAH KEE OH vydal vlastným nákladom 19. februára 2021.

Je dobré, že 4AD nezabúdajú na svoje „staré dobré“ móresy... Príležitostná spolupráca skupín a sólových umelcov zastrešených pod strechou 4AD a coverovanie (resp. veľmi často vzájomné coverovanie) bolo súčasťou už troch albumov projektu This Mortal Coil a do istej miery aj ďalších kompilácií vydavateľstva - napr. LONELY IS AN EYESORE (1987), ANAKIN (1998) alebo projektu The Hope Blister (1998, 1999).

Väčšinou to bola aktivita predošlého vedenia labelu (Ivo Watts-Russell a spol.), a preto je potešujúce, že sa 4AD vracajú tak trochu "ku koreňom", aj keď dnes sú už inou firmou, s iným vedením a fungujúcou v inom štádiu vývoja hudobného trhu. Vlastne sa zmenilo úplne všetko...

Ale tí, ktorí zažili "klasické obdobie" 4AD, tzn. osemdesiate roky a následne do cca roku 1999, sú určite potešení novou kompiláciou BILLS & ACHES & BLUES...

Na tejto kompilácii mladšie skupiny a interpreti coverujú staršie skupiny a interpretov. Napríklad Future Islands coverujú Coloubox, Tune Yards coverujú The Breeders, Dry Cleaning coverujú Grimes, Jenny Hval coveruje Lush, Bing&Ruth nespoznateľne coverujú Pixies, Aldous Harding coveruje Deerhunter, U.S. Girls coverujú The Birthday Party a Maria Somerville coveruje Air Miami, americkú akvizíciu 4AD z 90-tych rokov, ktorá vydala prostredníctvom vydavateľstva 4AD album ME, ME, ME (1995) a épečko FUCK YOU, TIGER (1995). 

Kompilácia (celkovo až 18 coverov!) je vydaná ku 40. výročiu vzniku labelu a vyšla digitálne 2. apríla 2021 a na fyzických nosičoch vyjde 23. júla 2021.

Viac o kompilácii tu:
https://4ad.com/releases/944

Japonsko je v mnohých (vlastne vo všetkých) ohľadoch iný svet než Európa. Vznikla tam veľmi špecifická kultúra, ktorá aj v porovnaní s inými civilizáciami vlastne nemá ekvivalent. Dokonca aj Samuel Huntington (autor knihy STRET CIVILIZÁCIÍ) ju považuje za úplne samostatný kultúrny okruh. Aj keď isté styčné body s Čínou a Južnou Kóreou by sa určite dali nájsť...

Žltá rasa disponuje najvyšším priemerným IQ na zemeguli, ale ich genetickou a epigenetickou slabinou je "lack of individuality" a ich kultúry nepoznajú a ani neoceňujú, keď niekto vytŕča z davu. Čo má svoje výhody aj nevýhody.

Japonská kultúra vykazuje isté zvláštnosti, ktoré nás fascinujú (hlavne vo výkonovej oblasti) a isté zvláštnosti (vo vzťahovej oblasti), ktoré nás desia, a ktoré napr. spôsobujú, že Japonci majú veľké problémy s nadväzovaním zdravých partnerských vzťahov, rodí sa tam nedostatočné množstvo detí, ktoré nestačia vykryť prirodzenú (aj neprirodzenú, samovražednú) mortalitu a Japonsko postupne vymiera... Našťastie je Japonsko ostrov a sú dosť od ruky od všetkých explozívne rastúcich populácií na strednom Východe a v Afrike, ktoré predstavujú migračné (aj bezpečnostné) riziká pre zvyšok sveta.

Civilizácia je vlastne vždy v protismere k Prírode. Ale Japonsko tak potvrdzuje, že príliš diferencovaná, prejemnelá, preregulovaná, príliš "kultúrna" civilizácia sa vždy v istom štádiu dostala do takého rozporu s Prírodou a prirodzenosťou, že obsedantné trvanie na civilizačných pravidlách vedie spoločnosť (po krokoch, avšak neomylne) ku svojej vlastnej sebadeštrukcii a zániku. Čím viac civilizácie, tým menej životaschopnosti, tým menej smädu po živote.

Bude Japonsko novou Rímskou ríšou, ktorá bude prevalcovaná omnoho menej vedomými primitívmi (barbarmi)? Etnikami, ktoré majú menšiu silu mozgovej kôry, ale zato mnoho života v pohlavných orgánoch? A skolabuje Japonsko skôr nez euro-atlantická civilizácia? To ešte uvidíme, ale niektoré negatívne japonské trendy (hlavne demografické) by mali trochu desiť aj etnických Európanov. Koľko života majú pred sebou Japonci a koľko života zostáva nám? A nevypratávame priestor príliš lacno?

Japonci sú ostrov a teda sú chránení prirodzenými prírodnými bariérami pred vplyvmi, ktoré by ich spoločnosť mohli rozvrátiť. Taký luxus Európa, žiaľ nemá... Európa je geograficky omnoho zraniteľnejšia.

Aj hudbu majú inú... ale na druhej strane Japonci milujú (okrem iného) euro-atlantickú pop-kultúru a snažia sa ju napodobňovať (ok, dobre... Ryuichi Sakamoto nenapodobňuje). Je napríklad obrovské množstvo shoe-gaze skupín v Japonsku. Problém je v tom, že naozaj "napodobňujú". Nie je to ono... Formálne je to zvládnuté, ale nie je to ono. Chýba tam feeling toho žánru.

A keď hrajú podľa seba, tak zase my tak krčíme nosom, že "čo sú to za zvláštne melódie"?
Ale je pár kapiel, ktoré sú aj dosť originálne a zároveň aj stráviteľné pre Európanov (napr. Tricot alebo celkom šikovné indie-baby Lucie,Too už s novou basáčkou).
(Lucie,Too sa píše bez medzery za čiarkou. Nemám tam chybu.)

Takže aj keď to ázijské kopírovanie nie vždy dopadá dobre (pre nás nie práve atraktívne), bol som neuveriteľne prekvapený, keď som objavil Nanu Yamato.

Má 20 rokov, je z Tokia a jej hudobný vkus bol vraj formovaný v lokálnom record-store, kde nenašla žiadnych J-pop a K-pop umelcov, ale práve naopak... ešte ako teenagerka nasávala indie zvuk z USA, UK a Austrálie... Najviac sa vraj zamilovala do dánskej punk-rockovej skupiny Iceage.

Takto ovplyvnená si potom začala skúšať robiť vlastné veci... doma. Vrstviť gitary a svoje vokály a beaty... Až ju objavil Andrew Savage zo skupiny Parquet Courts. (Aj cez jeho label - Dull Tools - Nana vo februári 2021 vydala svoj albumový debut.)

V recenziách na album je vyzdvihovaný hlavne jej hravý (naivistický až detský) spôsob aranžovania. "Yamato almost makes music the way kids play with toys, relishing in the ecstatic possibilities of sound." (Pitchfork) A prirovnávajú ju v tomto napr. ku švédskej pesničkárke Molly Nilsson.

Iči... ni... san... ši... go... roku... šiči... hači... kjú... džú... Ideš Nana!

Do You Wanna je paráda... Možno aj najlepšia vec v tomto dieli. Neviem vôbec odhadnúť, čo na to japonské publikum. Nana naozaj robí hudbu výrazne euro-americky. Ak jej žitko nepokvitne doma, bolo by spravodlivé, ak by dosiahla popularitu a komerčný úspech aspoň v našej kultúrnej oblasti. My Nane rozumieme...

Album 夜明け前 vyšiel 5. februára 2021 na značkách Big Love Records a Dull Tools.

Aha... že neviete japonsky? Ani ja... Tak ešte raz.
Album BEFORE SUNRISE vyšiel 5. februára 2021 na značkách Big Love Records a Dull Tools.

Sunnbrella je pravdepodobne slovná hračka. (Aj keď teda slnečník je sunshade). A je to sólový projekt Davida Žbirku, ktorý sa narodil v Prahe, žije v Londýne a je synom... Áno, toho.

David Žbirka sa venuje hudbe už dlhšie, predtým napr. hral aj na bicie v skupine Golf Alpha Bravo, ktorí predskakovali aj Gréte Von Fleet. Lebo majú tiež taký retro zvuk ako Gréta.

fb post, leto 2019
fb post, leto 2019 

Ak som to dobre pochopil, tak staršie veci projektu Sunnbrella boli vydávané vlastným nákladom (cez také londýnske združenie umelcov a šikovných kreatívcov s názvom Peekaboo Luv). Najnovšie nahrávky už vychádzajú na londýnskej značke Permanent Creeps Records (kde vydáva aj skupina bdrmm, ktorú už poznáte aj z tohto blogu).

Asi si nabehnem na vidly... ale môj názor je taký, že Žbirka senior bol svojho času aj lepší songwriter aj omnoho omnoho lepší spevák... Nechcem byť nadmieru kritický, lebo nejde o úplne totožné svety a vokálne schopnosti Žbirku seniora boli (hlavne v jeho mladých rokoch) výnimočné aj vo svetovom kontexte. Taký hlas je dar zhora. A ani gény ho nevedia úplne jedna k jednej zopakovať.

Ale Lost & Found je sympatický a dobrý song. Vlastne prvý, ktorý sa mi od Sunnbrella páči. A mne nezáleží na vokálnej dokonalosti a inštrumentálnej virtuozite. V alternatíve sa "na toto naozaj nehrá". Ale Žbirka nie je len tak hocijaké priezvisko, preto sa istému porovnávaniu nedalo úplne vyhnúť.

“I often don’t know what the message of a song is when I’m writing it”, povedal o svojej tvorivej metóde Žbirka junior. 

Nie som až tak zbehlý vo filmovej tvorbe, ale video je vraj inšpirované krátkym art-filmom LONE RANGER zo 60-tych rokov, v ktorom účinkoval Pete Townshend (The Who). Možno niektorí z vás vedia a povýši vám to zážitok z klipu.

A zaujímavo je urobený aj ten pohyb, keď veľa pohybových sekvencií vidíte vlastne v spätnom chode. Preto je ten pohyb miestami taký "potápačský". Vyzerá to veľmi zaujímavo. A pre mňa to zvýrazňuje náladu celého projektu Sunnbrella - "beat-driven melancholy".

Trio Citizen z Michiganu (USA) nie je pre mňa až tak zaujímavá skupina, lebo sa pohybujú prevažne v zóne emo-rocku pomiešaného so všeličím (aj s alternative-rockom aj s post-hardcore, aj s kinder-punkom... občas akoby štipka grungeu je v tom).... taká americká gitarová "pouličná zmeska" je to.

Aj keď ten chaos okolo možno robia hlavne premotivovaní hudobní žurnalisti, lebo Citizen sami seba nazývajú jednoducho len ako „rock-band“.

Vznikli v roku 2009, keď sa od skupiny The Sound of Glory odčlenil ich bubeník a založil si vlastnú skupinu. Viac si určite nájdete v online priestore (majú aj wiki heslo). Eeeej, nemôžem sa pri nich pristaviť viac, lebo sú tu tak trochu omylom :-)

Ich štvrtý album LIFE IN YOUR GLASS WORLD vyšiel 26. marca 2021 na značke Run For Cover Records.

A takúto peknú baladu tam majú... Winter Buds. Znesiteľný je aj februárový singel Blue Sunday.

The Blue Stones. Ďalšia skupina s retro zvukom... 

The Blue Stones sú z Kanady (z provincie Ontario) a sú dvaja. Spoznali sa na strednej škole a hrávali v jednom tíme amerického futbalu. Hudbe sa začali venovať až na univerzite.

Ich štýl je kombináciou blues-rocku, psychedelického rocku a space rocku. Mne vyhovujú najviac vtedy, keď v tej ich zmesi space rock prevažuje. Vtedy to má naozaj švih... V zostave majú len bicie a gitaru a vyzerá to tak (aspoň podľa snímok), že aj live na pódiu "idú" len vo dvojici (basu asi programujú). Zvukom sa vracajú povedzme, že do 70-tych rokov, ale tá produkcia prezrádza, že je to nový produkt. Debutový album vydali v roku 2018.

Všade o nich nájdete, že na druhom albume spolupracovali s Paulom Meanym zo skupiny Mutemath. Ale ja tú skupinu nepoznám, tak to beriem len na vedomie. No a tento Paul ich vraj priviedol ku zaujíma-vejšiemu zvuku s viacerými zvukovými vrstvami.

Ak by vás The Blue Stones zaujímali, tak napr. tu si o nich môžete prečítať viac:
https://touring.apa-agency.com/rosters/the-blue-stones/

Netradičné je, že single k novému albumu HIDDEN GEMS skupina už postupne vydávala od jesene roku 2019. Z desiatich songov na novom albume ich tak celkovo až 5 vyšlo predtým ako single...

HIDDEN GEMS, druhý album v ich diskografii, vyšiel v piatok 19. marca 2021 na značke Entertainment One.

Američan Ryan Adams (pozor, nie Kanaďan Bryan Adams) mal na rok 2019 veľké plány - vydať trilógiu albumov (BIG COLORS, WEDNESDAYS a tretí názov neviem). Plán nesplnil. Vydanie albumov bolo odložené z dôvodu "cancel culture", keď The New York Times vo februári 2019 vydal článok, v ktorom boli uvedené vyjadrenia jeho exmanželky Mandy Moore, nejakých neplnoletých fanúšičiek a tiež speváčky Phoebe Bridgers, ktoré ho obvinili zo sexuálneho zneužívania.

Až v decembri 2020 vydal album WEDNESDAYS digitálne a 19. marca 2021 album vyšiel aj fyzicky (vinyl + CD) na málo známej značke PAX AM. Z dôvodu "cancel culture" niektoré magazíny (napr. Pitchfork alebo Spin) nielenže nerecenzovali jeho nový album, ale dokonca ani neinformovali o jeho vydaní...

Ja mám rád Ryana Adamsa skôr v trochu hlasnejšej rockovejšej polohe (pozri napr. skvelú Anybody Wanna Take Me Home z albumu LOVE IS HELL z roku 2004), ale Ryan sa rozhodol (už po niekoľkýkrát) vrátiť sa ku folku a ku štýlu americana. Vznikol tak zvukovo dosť intímny album, ktorý vôbec nie je zlý, len keby mi tie melódie neboli akosi povedomé z predošlých Ryanových albumov... Latku nepodliezol, ale teda ani veľmi neprekvapil. (Navyše, takzvaná "americana" je hudobný žáner, ktorý nie každému Európanovi sadne... je to predsa len hudba amerického malomesta až vidieka...)

Ale keď si necháte na to čas a prelúskate si aj texty, bude sa vám to zdať o kusisko lepšie, než keď sa (len tak narýchlo) zaoberáme len zvukom. Who Is Going To Love Me Now, If Not You? je jedna z tých lepších na albume WEDNESDAYS... na sedemnástom(!) albume Ryana Adamsa.

Na dvoch skladbách hosťuje (ako back-vokál) aj legendárna Emmylou Harris.

Skupina Greta Van Fleet je v tomto blogu cudzinec, predsa len návštevník z iného sveta. Ale občasne aj na nich mám chuť. Napríklad keď začujem niečo ako Broken Bells.

Túto americkú skupinu tvoria traja bratia Kiskovci (pardon Kiszkovci) plus jeden ich nepokrvný parťák. Vraj nikdy neplánovali hrať takúto hudbu, ale tá hudba im vznikla takto, keď začali spolu skúšať. "It's not like we set out to be a rock and roll band, it's just that sound that comes out when we get together and play," povedal svojho času basgitarista Sam Kiszka.

Josh Kiszka spieva ako Robert Plant s trochu pricviknutými... onými... Ale aj tak je to skvelý hlas.

Áno, je to rip-off Led Zeppelinu (v prípade Broken Bells vlastne rovno rip-off Stairway To Heaven)... ale určite je to omnoho viac ako nejaký Led Zeppelin Tribute Band, pretože ide o vlastnú tvorbu. A určite sa dá oceniť aj to, ako šikovne sa vedia priblížiť k tomu feelingu a zvuku (hoci zaznamenanému novými technológiami).

16. apríla 2021 vydali svoj druhý album THE BATTLE AT THE GARDEN'S GATE na Lava Records a Republic Records. Broken Bells bol marcový singel...

V týchto mesačných prehľadoch sa budú objavovať aj úlety a menej relevantné mená... Na jednorazovú ochutnávku. Aj pesničkár mehro je niečo na ten spôsob.

Je z L.A., je to mladý chalanisko, netvorí veľmi dlho ale aj niektorí ho už celkom vychválili... myslím, že až príliš (že vraj "cut from the same cloth as Elliott Smith, Jeff Buckley and Rufus Wainwright" ), lebo toto sú fakt veľké mená a mehro tam zďaleka nie je (a obávam sa, že ani nebude).

Štýlovo je to trochu zmätočné, ani to vlastne nie je rýdze "indie", lebo je tam celkom tučná prísada takého toho (medzi mladými) dnes dosť obľúbeného pop-r'n'b (ktoré celkom slušne kazí hip-hop)... no a mehro to r'n'b pomiešal s folkovo-gitarovým zvukom.

Prednedávnom vydal album SKY ON FIRE. Názov je symbolom, že "we found ourselves in the middle of an environmental and cultural disaster". Áno, svet je v jednom ohni a ja aj viem, kto to spôsobil... len neviem, či by sme sa s mehrom zhodli. K názvu ho inšpirovali lesné požiare v Kalifornii a keď videl tú žiaru a popol poletujúci vo vzduchu, mal intenzívny pocit bezmocnosti...

Ale pri pohľade na to, ako plamene osvetľovali oblohu, si uvedomil (zároveň fascinovaný krásou toho úkazu), že je to práve svetlo (light), ktoré z niečoho "destructively horrendous" môže urobiť niečo "breathtakingly beautiful". Až takto alchymisticky uvažoval o transformácii tragédie na niečo nové...

Album SKY ON FIRE (alebo skôr mini-album, lebo len 7 piesní) vyšiel na kazete, vinyle a CD dňa 25. marca 2021. Z albumu sa dajú zniesť skladby Not Alone a Chance With You, ktoré sú o niečo gitarovejšie než zvyšok. Ale nemyslím si, že toto bude nejaká veľká diera do sveta.

Phantom Handshakes je lo-fi, dream-popové duo (Federica Tassano + Matt Sklar) z New Yorku.

Ich debutové ep BE ESTRANGED nahrali doma počas lockdownu v priebehu prvého polroka 2020 a následne si ho vydali vlastným nákladom na konci júla 2020.

Singel Cricket Songs s už letnou atmosférou vyšiel začiatkom marca 2021. Ich debutový album NO MORE SUMMER SONGS vyšiel 30. apríla 2021 v slovenskom vydavateľstve Z Tapes Records.

Viac o Z Tapes na tomto linku
https://ztapesrecords.com/

Jane Inc. je sólový projekt Carlyn Bezic - členky skupín U.S. Girls a Ice Cream.

Aj U.S. Girls je dosť čudná a veľmi ťažko štýlovo zaraditeľná hudba.
A Jane Inc. je ešte zvláštnejšia "zmeska" - mieša retro zvuk 80-tych rokov, dokonca trochu disca a art-rock (ktorý prežil viac desaťročí kontinuálne od 70-tych rokov).

Sám neviem, či sa mi to páči... možno to počúvam skôr z toho dôvodu, že ma to nejako irituje a hovorím si, že "ako to, že sa do toho nedokážem dostať?".

Jej sólový album NUMBER ONE, ktorý obsahuje 8 piesní, vyšiel 19. marca 2021 na značke Telephone Explosion.

Obliterated má v sebe veľa z hudby 80-tych rokov, čo mi dosť vyhovuje. Ale album ako celok nie je práve prvoplánové počúvanie. Vyžaduje si dosť pozornosti, aby nakoniec "pustil vôňu".

O Jane Weaver som sa musel všeličo (pre tento účel) dozvedieť. Lebo Jane Weaver nepatrí do "prvej ligy mojej bubliny", nepatrí k umelcom o ktorých viem viac.

Angličanka, speváčka a gitaristka, majiteľka labelu Bird. Predtým členka skupín Kill Laura (90-te roky) a Misty Dixon (2002 - 2004).

Jej prvý sólový album SUPERSISTER (1998, Manchester Records) bol síce nahratý, ale nebol vydaný. Spolupracovala tiež so skupinami Doves a Elbow. Jej štýl je označovaný ako psych-folk alebo folktronica. Ale mnohé zdroje ho, asi z nedostatku predstavivosti, označujú ako pop.

Albumov má na svojom konte už viac ako 10 a ten najnovší FLOCK vyšiel začiatkom marca 2021 na značke Fire Recordings.

Kritikmi boli cenené aj jej predošlé albumy MODERN KOSMOLOGY (2017, Fire) a LOOPS IN THE SECRET SOCIETY (2019, Fire). Je však celkom značná fúga medzi hodnotením kritikov a hodnotením verejnosti. Napr. v magazíne Under the Radar zverejňujú pri recenziách nielen hodnotenie autora recenzie - "author rating" - ale aj čitatelia majú možnosť hodnotiť a potom sa z čitateľského hodnotenia robí priemerný "average reader rating". No a album FLOCK mal 8/10 od recenzenta a 3/10 od čitateľov... A tam niekde je ukrytý problém Jane Weaver...

Pilotný singel Heartlow si môžete pozrieť aj vo farbe, aj ako čierno-biely klip. Naozaj je ten istý. Rozdiel je iba vo farbe. Keď to vidím takto pod sebou, asi si to vyskúšam pustiť súbežne... tak to ale potrebujem dotykovú obrazovku :-)

Na prvé počutie sa mi zdal zvuk albumu FLOCK trochu „zahuhlaný“ a až zbytočne nie-čistý... (a je to cítiť aj v porovnaní s inými nahrávkami v tomto výbere), ale zvykol som si... a teraz si tam užívam drobnú zvukovú spojitosť s psychedelickým záverom 60-tych rokov. Ale Jane Weaver to vie preniesť aj do piesní, ktoré majú prevažne elektronické aranžmány... čo v 60-tych ešte nebolo.

FLOCK znamená kŕdeľ... preto tá zaujímavá aranžovaná fotografia na obale albumu... Obal sa naozaj podaril.

Album FLOCK vyšiel 5. marca 2021 na značke Fire Recordings.

Táto rubrika má byť primárne určená na novinky a má byť rýchla (na rozdiel od mojej otrasnej pomalosti v rubrike "Čerstvejšie než treska"... mrzí ma to, ale mám nejaké osobné záležitosti, ktoré ma spomaľujú). Ale zase nie je vylúčené, že sa tu objavia (fakt zriedkavo) aj staršie veci... pretože nič nebráni tomu, aby medzi moji najhranejšími (najpočúvanejšími) neboli aj staré veci...

Keď som si tak prechádzal novinky z ostatných mesiacov, tak som narazil na januárový singel Young Stranger od skupiny BE GOOD. Aaaaa... nie je zlý a nie je ani bohvieaký (avšak skôr ide o mňa, že ich štýl nie je úplne "moja bublina").

BE GOOD sú svojím spôsobom šikovní chalani a na tom, čo robia, je občas aj niečo zaujímavé... A v ich minulosti som našiel takúto krásu. Not Waking Up z júna 2019. Z épečka GOD OF NOWHERE.

Okrem toho, že mi ten prvý záber v klipe pripomenul detailné zábery na zápalky vo filme WILD AT HEART (David Lynch, 1990), tak hneď prvých 20 - 28 sekúnd (pred nástupom vokálu) ma tak "prefackalo", že som sa hneď zamiloval do toho zvuku. A aj po tom intre to pokračuje parádne. 

Škoda, že všetko nemajú takéto čudné a temné ako Not Waking Up.

Máte to ako taký námet na vlastné samoštúdium, či BE GOOD sú pre vás GOOD ENOUGH.

Inak vždy mi to bolo čudné, keď niektoré páry dávajú ostentatívne najavo svoj vzťah aj tak, že napr. si obliekajú niečo rovnaké... vždy mi to pripadalo... trochu nebezpečné :-) Potenciálne toxické, potenciálne závislácke, potenciálne majetnícke. Len keď ich takto vidíte, tak neviete určiť, kto ovláda (kto vlastní) koho.

Pár má byť "dobrý tím" a určite má nasycovať aj tú (tak trochu romantizovanú) potrebu "my dvaja voči svetu", ale všetkého veľa škodí... a väčšinou to zvnútra nevidíte. 

Príznak "spoločné párové oblečenie" je signifikantným príznakom istej párovej dynamiky, ktorá by odo mňa žiadne odporúčanie pre nikoho nedostala.

logo
logo (zdroj: robert stepanik)

Inteligencia je ako erekcia. Keď ju máš, tak je ju vidno.
(neznámy autor)

separator - graficky prvok
separator - graficky prvok (zdroj: free clipart)

Pravdepodobne v sobotu (27. 3. 2021) tragicky zahynul pri havárii helikoptéry najbohatší Čech - Petr Kellner (odhadovaný majetok 17,6 miliardy dolárov). Určite je možné sa na túto udalosť pozrieť aj z toho pohľadu, ako neobmedzené finančné možnosti (zábavky, heliskiing) človeku nielen "pridávajú život" a pridávajú zážitky, ale ho zároveň vystavujú udalostiam, ktoré sú riskantné, rizikové a ktoré ho môžu približovať k smrti (ako podobný prípad mi napr. napadá Michael Schumacher).

Proste nešťastie chodí po ľuďoch a nevyhýba sa ani extrémnym boháčom... To by sa dalo vlastne považovať za niečo, čo je vlastne "jasné rovnostárstvo". Že nevieš dňa ani hodiny a že v tomto osudovom streame príčin a následkov sme namočení všetci bez ohľadu na hrúbku peňaženky. 

Ale je možné sa na pozrieť aj inak... česká klimatická aktivistka (= ľavicová extrémistka) Michaela Pixová sa vyjadrila (cez Twitter), že nikomu nepraje smrť, ale "Snad nic nevyjadřuje současný level nerovnosti jako právě tohle... Bůh asi tu nespravedlnost viděl a rozjel boží mlýny." Eat the rich!

Takže ľavičiarka Michaela Pixová sa celkom potešila. Ale možno ľavicovým extrémistom na Kellnerovi nevadilo len to, čo mal na účte, ale aj to čo mal v hlave. Tu sú slová Petra Kellnera z ostatnej výročnej správy spoločnosti PPF.

„Dnešní západní společnost, a zejména Evropa, je stále více ovládána ideologií individuální nárokovosti, rovnostářstvím a relativizováním tradičních hodnot. 

Tieto tvrdenia môžu neo-ľavičiarom klať oči... preto sa ľavicoví extrémisti vo všeobecnosti vyjadrovali k jeho osobe negatívne. A k jeho smrti pozitívne.

separator - graficky prvok
separator - graficky prvok (zdroj: free clipart)

Párovanie je zložitá vec. A často sa hovorí, že "protiklady sa priťahujú", ale to je iba polovica pravdy... V niečom by mala byť dvojica podobná (aby bola stabilita a spoločné ciele) a v niečom by mala byť odlišná (aby bola dynamika).

Podobnosti sú dôležité, aby dvojica bola schopná kráčať k spoločne definovanému cieľu. Niekedy sa tomu hovorí, že "pozerať spoločným smerom". Inak povedané "podobný modus vivendi a podobný hodnotový koncept".

Dva lidé se spolu cítí dobře, sdílejí-li společné hodnoty a zájmy,
zatímco přitažlivost pramení z rozdílných povah.

Tara Springet - Vaše spřizněná duše, Nakladatelství Hodná holka, 2013

separator - graficky prvok
separator - graficky prvok (zdroj: free clipart)

Teraz sa ukázalo, komu ako záleží na čiernych životoch :-)
Až by sa chcelo povedať to okrídlené: "To nevymyslíš, to je život!"

Spoluzakladateľka hnutia Black Lives Matter (Black Lives Matter co-founder) Patrisse Cullors, ktorá sa identifikuje ako komunistka(!) a netají sa, že chce "zrušiť kapitalizmus" si kúpila nehnuteľnosť s pozemkom viac ako 1000 m2 (10 ha) v oblasti Topanga Canyon, neďaleko L.A.

No... vraj v krátkom čase mala Patrisse Cullors kúpiť až 4 nehnuteľnosti a jednou z nich je tá spomínaná nehnuteľnosť v Topanga Canyon.

Mala by žiť v nejakej komunistickej komúne, že? Mala by zdieľať svoj majetok s ostatnými... tak podľa teórie komunizmu či kolektivizmu. A ona sa rozhodne pre takýto indvidualistický buržujský životný štýl, navyše (vraj) v najbelšej časti L.A. (v L.A. ako celku sú bieli dnes už menšinou).

V Topanga Canyon je však takéto etnické zloženie osadenstva:
88,2% bieli (z toho 84,5% non-hispanic white)
6,4% hispánci
4,3% aziati
4,1% zmiešaný pôvod
1,5% iné rasy 
1,4% černosi
0,4% pôvodní Američania

Takže... černošská komunistka, ktorej pekné bývanie medzi bielymi rasistickými buržujmi vôbec nevadí. My tomu rozumieme :-) Ale čierne životy si to všimli a cítia sa festovne zradené :-) Aj jej to dali "vyžrať".

* She had a lot of options on where to live. She chose on of the whitest places in California.
She´ll have her pick of white cops and white people to complaint about. (Vybrala si tých bielych policajtov a bielych ľudí, na ktorých sa tak sťažuje.)

* For somebody that claims to love black people, it´s kinda strange that she chose a place to live that´s practically devoid of black people. 

Do podobnej situácie sa dostal svojho času aj Barack Obama, ktorý si kúpil "barák" s 10 ha pozemkom za takmer 12 miliónov dolárov v Martha´s Vineyard, kde žije len cca 3% černochov. 

No, to je tak... ak robím svoje osobné rozhodnutie (a mám na to prostriedky), tak si vyberiem pokojnú štvrť bez dealovania drog, bez gangov a bez kriminality (vraždy, krádeže, napadnutia, znásilnenia). Vyberiem si bielu štvrť. Patrisse urobila (pre seba) veľmi dobré rozhodnutie. 

BLM malo v roku 2020 získať príspevky a dary vo výške cca 90 miliónov dolárov. Rastie kritika, že sa táto ľavicová organizácia nedostatočne podelila s týmto výnosom s černošskou komunitou. 

* Why is she getting rich off BLM movement? Shouldn´t this money be going to black neighborhoods and struggling black families?

A už se perou... Možno čaká túto marxistickú organizáciu nejaké štiepenie alebo rozpad?
Do senzitívneho obdobia pred americkými prezidentskými voľbami vstúpilo BLM celkom "užitočne", teraz už až tak potrební nie sú... 

Quinton Blanton (tiež černoch) to na Twittri komentoval takto:
Black Lives Matter co-founder Patrisse Khan-Cullors just purchased a million dollar mansion. She pimped the murders of black folks, especially black men and boys to get that mansion. (Kšeftovala s vraždami černochov, aby získala to sídlo.) BLM founders are after the bag. (BLM zakladatelia myslia hlavne na svoje vrecko.) They don´t care about black people. That´s why it´s time to purge. (Nastáva čas na očistu.)

Teraz vidíte, že jedna vec je stáť so zdvihnutou päsťou pred transparentom BUT FIRST REVOLUTION! a druhá vec je robiť svoje osobné rozhodnutia, ktoré sa týkajú kvality života a bezpečnosti. Aj revolúcia musela ísť bokom :-)

Takže BLM alebo Revolúcia pre dôverčivých...

Povedzme si ešte niečo o BLM, o ich pozadí a o ich financovaní.

Hnutie Black Lives Matter pôsobí v rámci zastrešujúcej skupiny Black Lives Matter Global Network Foundation, ktorá nie je charitatívnou organizáciou podľa § 501 (c), ods. 3 Federálneho daňového zákona (Internal Revenue Code). Preto BLM používa ako svojho fiškálneho sponzora združenie Thousand Currents, ktoré už je charitatívnou organizáciou podľa vyššie zmieňovaného zákona. Všetky finančné dary poskytnuté hnutiu BLM spracováva darcovská platforma (fundraising platform) ActBlue Charities, ktorá je pridružená k Demokratickej strane. Následne sú finančné prostriedky prevedené do Thousand Currents, ktorá ich má následne distribuovať do hnutia BLM. 

S hnutím BLM údajne sympatizujú 2/3 populácie USA (bez ohľadu na rasu a etnicitu). V júni 2020 Black Lives Matter Global Network Foundation odpovedala agentúre Associated Press, že v čase od smrti Georgea Floyda (25. 5. 2020) obdržala viac ako 1,1 miliónov individuálnych finančných darov, pričom priemerná výška daru bola 33 dolárov. Takže za kúsok mája a jún 2020 získala finančné dary vo výške cca 33 miliónov dolárov. A ďalej to rástlo. 

A ešte niekoľko citátov hlavných postáv BLM a tiež kritikov BLM

* "Máme ideologický rámec. Zvlášť ja a Alicia (Garza) sme profesionálne organizátorky. Sme vyškolené marxistky. Sme zbehlé v ideologických teóriách." (júl 2015, Patrisse Cullors)

* "Žijeme v historickom okamihu, keď po prvý raz po dlhej dobe hovoríme o alternatívach ku kapitalizmu." (marec 2015, Alicia Garza)

* Patrisse Cullors je hlavnou rečníčkou na zhromaždení v NYC s názvom "Naliehavá výzva na obranu venezuelského prezidenta Nicolasa Madura" (apríl 2013)

* "Jediná vec, ktorá toto dá do poriadku, je revolúcia. Voľby nie sú revolúcia." (marec 2020, Tania Faison, spoluzakladateľka BLM Sacramento)

* "Toto je povstanie. Rebélia. Vzbura." (31. 5. 2020, Melina Abdullah, spoluzakladateľka BLM)

* "Kapitál by mal byť použitý na financovanie nezávislosti na kapitalizme a na financovanie prechodu na komunitné podnikanie. Pozerajme sa na peniaze ako na nástroj dosiahnutia slobody v rámci novej komunitnej spoločnosti." (január 2020, Tania Faison)

* "BLM nikdy nebola primárne reakciou na policajné násilie proti Afroameričanom. BLM bolo založené ako strategická reakcia voči bielej nadvláde." (Opal Tometi, spoluzakladateľka BLM)

* "Všetok biely majetok je ukradnutý majetok." (stanovisko Community Ready Corps, organizácie sympatizujúcej s BLM)

* "Naše hnutie nikdy nebude jednať s Trumpom. Tak, ako by sme si nikdy nesadli ku stolu s Hitlerom. Trump je doslova stelesnením všetkého zla v tejto krajine - rasizmus, kapitalizmus, sexizmus, homofóbia... Zo všetkých síl budem bojovať proti tomuto prezidentovi, lebo Trump sa doslova pokúsil zničiť naše komunity... a stále ich poškodzuje." (august 2017, Patrisse Cullors pre LA Times)

A tiež nejaké hlasy kritické:

* "Pokiaľ by sa hnutie BLM naozaj zaujímalo o kvalitu životov černochov... prehlásilo by, že považovať sa za obeť je ponižujúce a neetické, pretože bagatelizuje individuálnu zodpovednosť a sebakontrolu." (guatemalský ekonóm Carroll Ríos de Rodríguez)

* "BLM je majstrovským dielom politického marketingu. Tento slogan viaže na seba politickú kampaň s úplne otvorenou rasovou ideológiou a propagandou. Nič z toho nesmiete kritizovať, lebo potom vyzeráte, že odporujete myšlienke, že na čiernych životoch záleží. BLM praktikuje účinné rétorické vydieranie. Buď si s nami, alebo si rasista. ... V skutočnosti nemá veľa spoločného s čiernymi životmi. Liberálni marxistickí anarchisti si len prisvojili, ako mnohokrát predtým, dôležitý sociálny problém. Ale výsledkom ich činnosti bude len zhoršenie situácie tých komunít a ľudí, o ktorých tvrdia, že ich zastupujú." (britský spisovateľ Ben Cobley)

separator - graficky prvok
separator - graficky prvok (zdroj: free clipart)

V kauze nákupu (resp. "nákupu", lebo zmluva bola utajená... zverejnená bola až 29. 4. 2021) vakcíny Sputnik V sa vlastne pokazilo úplne všetko. Prejavilo sa nasledovné:

1) Nedostatočný politický odhad Igora Matoviča, lebo bolo dopredu jasné, že takáto "partizánska akcia" je nabehnutie si na geopolitické vidly.A že vysoko pravdepodobne sa len málo prejaví zdravotne (okrem zvýšeného tlaku z hádok).

2) Rozvrat verejného diskurzu na Slovensku, ktorý je ovládaný ideologicko-kampaňovými kriklúňmi. Hlas rozumu je upozaďovaný, zdržanlivosť a diplomacia sa nenosí, cielene sa hrajú hry a stresuje sa a traumatizuje už aj tak dosť neurotická spoločnosť.

3) Že dlhoročný geopolitický extrémista Tomáš Valášek (bývalý člen strany Za ľudí) si mal od začiatku vybrať extrémistickú stranu. Tam patril od začiatku a tam nakoniec aj zakotvil (9. 4. 2021 oznámil na tlačovke, že vstupuje do Progresívneho Slovenska). Lebo podobné priťahuje podobné. Takto to v Prírode funguje...

ad 1) Matovič urobil chybu už na začiatku. Konal na vlastnú päsť, míňal zdroje štátu na svoju "súkromnú misiu". Typický Matovič... Podával to sebe vlastným patetickým spôsobom, že záchrana životov... ale toto je fakt vysoká hra... V pozadí celej vládnej krízy preto bola požiadavka "Matovič musí preč".

Pretože premiér má vo vláde extra silnú mocenskú pozíciu, podarilo sa Matovičovi túto hru ustáť, a tak dosť zosmiešnil aj SaS, aj stranu Za ľudí (viď vtipy na priebežné Remišovej zmeny názoru). Matovičova situácia sa začala zhoršovať, až keď ho na odstúpenie vyzvala prezidentka...

Zvláštna akcia to bola. Ona vlastne musela prebehnúť "partizánsky", lebo inak by sa dovoz Sputniku V nikdy nebol uskutočnil. Celé to však postráda logiku... Načo tu Sputnik V celý ten čas od 1. marca 2021 vlastne je?

Nakupovala sa vakcína, ktorá nie je schválená ani Európskou liekovou agentúrou, ani na základe testovania príslušnými inštitúciami SR. Nerozumiem, ako si Matovič predstavoval, že sa bude na našom území používať? Musel vedieť, že narazí, len možno neodhadol intenzitu geopolitickej ladenej argumentácie. Rusi tiež nie sú práve príkladní partneri (chýbajúca dokumentácia) a zmluva (zverejnená až 29. 4. 2021, po takmer 2 mesiacoch od dodávky) má niektoré natoľko nevyvážené klauzuly, na základe ktorých je otázne, či takáto zmluva je pre SR akceptovateľná a či na území SR je vlastne vôbec platná... Rezultát je ten, že Sputnik V je na Slovensku a postupne môže vyexspirovať. Ak sa tak stane... to ešte len bude zábava. Zábava za dosť veľa peňazí.

Zdvíhali sme obočie pri Dankovi (SNS), ktorý to so sympatiami k Rusku preháňal a za peniaze daňových poplatníkov tam bol skoro každý druhý víkend (pričom nám ani nebolo vysvetlené, či tam niečo strategické pre Slovensko vybavoval alebo fakt len "krútil chvostíkom"). Matovič môže dopadnúť ako Danko2 a to, že sa Matovič vôbec vedome prepojil s tak silne polarizovanou témou, je možno jeho najzávažnejšia politická chyba vôbec. A môže to spláchnuť nielen jeho... ale aj jeho "politickú firmu".

Zatiaľ nepredpokladám, že je cieľom Matoviča priviesť OĽaNO mimo parlamentu, ale tendencia je jasná. Pokiaľ bude Matovič ďalej generovať chyby a keď zároveň nebude naplnený anti-korupčný predvolebný naratív OĽaNO (čo zatiaľ hrozí... lebo kolúzna väzba ešte stále nie je právoplatne súdom uznaná vina), potom sa môže stať, že náhodno-volatilný volič OĽaNO (ktorý predovšetkým vytvorili onen výsledok 25%) už nebude mať dôvod "to hodiť" tomuto neštandardnému spolku. A priebežne odpadne ešte aj zopár "veriacich", ktorí si uvedomia, že keď došlo na lámanie chleba, tak OĽaNO zase až tak veľa nepredviedlo a neprinieslo do parlamentu ani imponujúcu personálnu kvalitu. Už teraz (apríl 2021) má OĽaNO okolo 9% v preferenciách, a tak vôbec nie je ťažké si predstaviť, že v najbližší volebný deň (či už bude riadny alebo predčasný) sa nemusí OĽaNO ani prehupnúť cez nevyhnutných 5%... Matovič asi s niečím (s nejakou témou) aj v takomto katastrofickom prípade príde, ale jeho hry už nemusia na publikum pôsobiť. Žeby nová téma? Počas prvého májového víkendu 2021 sa objavili informácie o jeho nápade zvýšiť DPH na 25% - to samo osebe je veľmi riskantná téma... Zvyšovanie priamych alebo nepriamych daní akosi nebolo súčasťou predvolebnej ponuky a spolu s prípadným nedotiahnutím anti-korupčnej témy (čo je vysoko pravdepodobné), to môže byť pre OĽaNO zničujúca kombinácia. Navyše Matovič podáva tému zvyšovania daní absolútne nevhodne - bez širšej diskusie, cez srdceryvné statusy na sociálnych sieťach so silnými slovami ("h*vno") a zase vyhrocuje situáciu do polohy ja vs. všetci ostatní. Navyše, pred voľbami 2020 (a pred Covidom) sa mnohí Slováci, a predovšetkým jeho voliči, dôvodne domnievali, že zlepšenie finančnej kondície štátu sa udeje cez také systémové zmeny, ktoré zabránia politickým, oligarchickým a právnickým "akože elitám" vykrádať spoločnú kasu, aby si tak mohli sanovať svoj nákladný životný štýl. Napríklad v rezidencii Hradný vrch. ... aj keď bývať vedľa výjazdu električky z tunela, to už je len luxus...)

Matovič sám živil túto antikorupčnú tému doslovne výrokmi:Na Slovensku je peňazí dosť, len politici musia prestať kradnúť. A potom si zo Slovenska môžeme urobiť naozaj krásnu krajinu, kde pravidlá budú platiť pre všetkých, ľuďom dáme možnosť rozvíjať ich talenty a účinne dokážeme pomôcť slabším. Je to v našich rukách.“

https://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/383982-predvolebny-online-rozhovor-s-lidrom-obycajnych-ludi-igorom-matovicom/

Zrazu už nekradnúť nestačí... a priamo z jeho hlavy prichádzajú plány na zvyšovanie nepriamych daní. Navyše chce zvyšovať dane v čase krízy, aby sa tak každému znížil disponibilný príjem (pričom silnejšie to pocítia nízkopríjmoví)... Ach, to je také socialistické... Tzn. hlúpe.

Takže moja úvaha o tom, že OĽaNO sa nemusí najbližšie dostať do parlamentu, nie sú zase až tak mimo. Na to nemusím byť politológ...

Ja som OĽaNO doteraz nikdy nevolil, ale začínam mať trochu obavu aj za nich... A Matovič v prípade Sputnika V naozaj narazil na istý protitlak a možno, že aj na isté sabotovanie (aj keď mnohé kľúčové kroky ohľadom registrácie a testovania a používania vakcíny Sputnik V mali v rukách ľudia z OĽaNO)... Ale práve vtedy je potrebné hrať hru chladnokrvne a mimoriadne dôveryhodne, aspoň sa javiť dôvery-hodne. A Matovič údajne nemá ani prečítanú zmluvu o dodávkach ruskej vakcíny (stav pred 29. 4. 2021) (neviem, či tomu vôbec chcem veriť... v tom prípade je Matovič jednoducho hazardér)... a prezidentka ho nepriamo musí vyzývať, aby zmluva bola riadne zverejnená, aby sa predišlo špekuláciám. To jednoducho nejde... Potom sa dozvedáme, koľko neprávd a nepresností povedal na tlačovke. Takto len naberajú na váhe opozičné slová o nekompetentnosti vlády a ich neschopnosti prijať zodpovednosť za čokoľvek.

Dňa 1. 3. 2021 bolo vydané povolenie Z16507/2021 Ministerstva zdravotníctva SR podľa § 46 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 362/2011 Z.z. (o zdravotníckych pomôckach) a podľa vyhlášky MZ SR č. 507/2005 Z.z. (ktorou sa upravujú podrobnosti o povoľovaní terapeutického použitia hromadne vyrábaných liekov, ktoré nepodliehajú registrácii) na terapeutické použitie 200 000 ks balení vakcíny Sputnik V v indikácii "profylaxia infekcie COVID-19". S platnosťou od 1. 3. 2021 do 31. 8. 2021. Súčasťou tohto povolenia je "nebezpečná" veta - "Za terapiu neregistrovaným liekom preberá plnú zodpovednosť ošetrujúci lekár."

A robila sa z toho div nie tragédia, ale aj to sa dá riešiť. Možné riešenie naznačila exministerka zdravotníctva pani Andrea Kalavská, ktorá uviedla (napr. pre Plus 1 Deň zo dňa 3. 3. 2021): "Keď to vy ako človek veľmi chcete, dobre... ale ja vám musím povedať, že neviem, či je vakcína bezpečná. Možno je perfektne účinná, prosím, podpíšte informovaný súhlas, a tým ste súčasťou klinického skúšania. ... Ak by niekto chcel byť očkovaný touto vakcínou, dala by som ľuďom tú možnosť, ale museli by byť informovaní v plnom rozsahu." 

A vakcíny by nemuseli byť zložené v sklade, ale mohli by sa používať. Isté percento populácie má reálny záujem práve o vakcínu Sputnik V (resp. čakajú len na Sputnik V) a nevadilo by im sa nechať zaočkovať aj za takýchto okolností. Nie každý chce hrať "vakcinačnú ruskú ruletu" s Astra Zenecou a časť populácie má výhrady ku vakcínam typu mRNA.

No... len sme akosi nevideli a nepočuli ani Matoviča ani Krajčího, aby veci posúvali bližšie k takémuto pragmatickému riešeniu. Matovič mal vystúpiť a podporiť svojho ministra zdravotníctva a občanom vysvetliť, že ruská vakcína tu je v špeciálnom režime a že je dostupná pre občanov, ktorí dokážu akceptovať dočasný provizórny stav. Sputnik V už mohol byť míňaný, lebo ministerskú výnimku má a má ju stále platnú. A ak by preukázaných vedľajších účinkov ruskej vakcíny bolo málo, záujem sa mohol stupňovať. Len bolo treba sledovať účel... dokonca ten účel, ktorý bol ním deklarovaný. Aby sme zvýšili mieru preočkovanosti, ktorá by prispela k vybudovaniu kolektívnej imunity.

Vládnu krízu Matovič v podstate ustál prekvapivo dobre. Zachránil sa, zosmiešnil SaS a Za ľudí, presunul sa na iný kľúčový post a do premiérskeho kresla sa dostal tzv. "hovorca druhej Matovičovej vlády". Ale nie som si istý, či túto "sputnikovskú" hru vo finále uhrá bez vážnych následkov voči svojej osobe a voči OĽaNO. Nakoniec by bolo zaujímavým paradoxom, ak by Matovič a OĽaNO boli zostrelení úplne inou témou, než s ktorou vyhrali voľby 2020.

vox populi / Bratislava Nové Mesto
vox populi / Bratislava Nové Mesto (zdroj: foto: autor blogu)

Zverejnenie zmluvy na konci apríla 2021 ukázalo, aká riskantná, nezodpovedná a hlavne nedotiahnutá bola táto Matovičova akcia a ako ani okolo neho nebol nikto, kto by veci dokázal dostať do pragmatic-kejšej roviny a komunikovať to verejnosti a získať si tak podporu verejnosti (aj z toho je zrejmé, že Matovič nie je populista).

Čoraz väčšie množstvo ľudí začína chápať, v čom je podstata "problému Matovič".
Matovič je vlastne kombinácia VEĽA EMÓCIÍ + MÁLO VÝSLEDKOV.

Ale na to, aby sme na to prišli, sme museli vidieť Matoviča v akcii pri riešení veľmi odlišných problémov.

Vo veci korupcie boli emócie namieste. Korupcia je najvážnejší problém Slovenskej republiky v jej novodobých dejinách (od 1993) a je zrejmé, že systematické vykrádanie krajiny Slovenskú republiku nielen ochudobňuje, ale aj spomaľuje vo vývoji a oslabuje ju zoči-voči nepriaznivým globálnym udalostiam a trendom. V prípade krízy, vojny alebo občianskej vojny, lepšie situáciu ustoja bohatšie krajiny a krajiny riadené s ohľadom na verejné blaho. Vo veci korupcie sme Matovičove nadbytočné emócie považovali skôr za sympatické buldočie nasadenie. Vnímali sme to pozitívne.

Vo veci Covidu-19 sme tomu tiež rozumeli. Osobne sa angažoval, plač mal na krajíčku... ale nesmejem sa. Situácia bola vážna. Spoločnosť bola vystrašená. Lebo boli aj také hlasy, že truhly budú na štadiónoch... To bolo na začiatku. Potom sme videli, že veľa emócií situácii nepomáha, viaceré opatrenia sa zdali byť prešvihnuté, ďalšie zase nelogické a postupne sa tak strácala aj motivácia verejnosti. Nie však motivácia Matoviča. Tam sme videli, že počiatočné sympatické Matovičovo nasadenie postupne vlastne postrádalo akúkoľvek schopnosť spätnej väzby. Vývoj udalostí vlastne predbehol Matoviča...

A vo veci daní (resp. nepriamych daní) emócie matovičovského typu nemajú vôbec čo hľadať. Rozpočet a hospodárenie je vysoko racionálna a pragmatická záležitosť a tam si nemôže (hoci minister financií) len tak prichádzať s one-man iniciatívami, ktoré sa dotknú úplne každého a očakávať, že ostré slová a zástupný dôvod ("urobme to pre rodiny") spoločnosť presvedčia. Tu sú matovičovské emócie nadbytočné od úplného začiatku. 

A začína sa teda potvrdzovať, že Matovič-aktivista sa akosi nestačil vyvinúť na Matoviča-politika.
A Matovič-štátnik, to by už bolo úplné sci-fi. To sa zjavne nestane... To by musel Igor prejsť dosť dlhú trasu... a skratkou. Myslím, že to bol bloger Jiří Ščobák (z blogov SME), ktorý v úvode Matovičovho premiérovania písal, že Matovič má dobre nastavený hodnotový kompas. To je v poriadku, (dajme nabok Matovičovo súkromné podnikanie a spravovanie rodinných financií) a môžeme dospieť aj k tomu, že Matovič to aj môže myslieť dobre... Ale výsledky sa v politike dosahujú používaním dobrej taktiky, dobrej stratégie a efektívnym vyjednávaním (kriminálne spôsoby minulých vládnych období som zámerne vynechal).

Všetky doterajšie aktivity Matoviča od marca 2020 zatiaľ ukazujú, že praktické "dokončovanie vecí" je Matovičovou veľkou slabinou. Praktická reál-politika mu jednoducho nejde... Tušili sme to už v roku 2020, ale rozčarovanie zo SMERu-SD bolo príliš veľké. A jeho kampaň príliš vydarená...

Nevieme presne, aké témy budú hýbať najbližšími parlamentnými voľbami. Nevieme, čo všetko sa stane na únijnom a geopolitickom poli... ale jedna téma je jasná už dnes. Budúce parlamentné voľby (a ich výsledok) výrazne ovplyvní DEZILÚZIA Z MATOVIČA. Samého ma to veľmi mrzí. Slovensko potrebuje vyriešiť korupciu a nastaviť fungovanie štátu takým spôsobom, aby bol čo najmenší priestor pre organizovaný zločin a "kriminalitu bielych golierov", predovšetkým právnikov. Nádeje, ktoré sme vkladali do Igora Matoviča (nevolil som ho, ale palce som mu držať mohol, že?) sa nepotvrdili... Pred nami je nutnosť hľadať iné nástroje na zmenu. Matovič sa neosvedčil.

ad 2) Sú krajiny, ktoré aj v geopolitike fungujú s väčšou chladnokrvnosťou... Nemecko dokonca jedná o tom, že Sputnik V sa bude u nich vyrábať (v Srbsku sa už vyrába) a záujem prejavilo Taliansko a Česko (v apríli 2021 potom pribrzdilo, kvôli tej vrbětickej spravodajskej hre). Celkovo sa Sputnik V používa vo viac ako 40 krajinách na svete. Ale na Slovensku okolo toho vznikol chaos, podivné mysteriózne vyhlásenia o "temných silách", ktoré sú proti Sputniku a na druhej strane vyhlásenia typu "Sputnik V je nástroj ruskej hybridnej vojny" alebo "jediná vakcína, ktorej nežiadúce účinky sa prejavia ešte pred jej podaním". Skvelé štylistické cvičenia, ale lepšie slogany... ale politika je trochu pragmatickejší žáner. U nás však politiku robia pokrikujúci ideológovia a predháňajú sa, kto vymyslí lepší titulok.

Nie žeby Rusi boli nejakí miláčikovia... ale tak, ako je problémom (ich typicky východno-byzantínsky) nezodpovedný prístup ku podkladom ku vakcíne (ku informáciám, ku faktom) a malá ochota spolupracovať s príslušnými orgánmi EÚ (kým EÚ zatiaľ ešte existuje), tak je úchylný aj druhý pól s krvou podliatymi očami...

To nie je nič nové, proxy-provokácie proti Rusku bežia už dlhší čas, v dosť nebezpečnej podobe už od akcie Ukrajina2014. Po prezidentskej zmene v USA (súdruh Biden sa v Ukrajinskej kríze angažoval ešte ako viceprezident Obamu) bolo jasné, že sa na Rusko bude opäť staro-novo tlačiť a anti-ruskí krikľúni sa zase dostanú na koňa. Nerozumiem, prečo toto Matovič nezvažoval... Zbytočne dostal Slovensko do zložitej situácie, v ktorej sme sa navyše prejavili ako chaotická a amatérsky riadená krajina.

Nie je v záujme Slovenskej republiky mať vyhrotené vzťahy s Ruskou federáciou. A nemôžeme sa ani správať a konať tak, aby si Rusi mysleli, že si k nám môžu dovoliť čokoľvek. Slovensko nemusí "nadbiehať" Rusku, čo sa pri Sputniku pravdepodobne stalo, lebo nadácia Zastavme korupciu informovala napr. o tomto: „Taktiež sme sa pozreli na zmluvu, ktorú uzatvorilo k Sputniku s Ruskou federáciou susedné Maďarsko. Zo zverejnených častí nevyplýva, že by obsahovala obdobnú pokutu. Máme podozrenie, že pri nákupe neregistrovanej vakcíny mohlo dôjsť k porušeniu povinností pri správe cudzieho majetku a k zneužitiu právomocí verejného činiteľa."

Slovenská republika teda podpísala nevýhodnú zmluvu... resp. asymetricky výhodnú pre ruskú stranu. Prečo? Boli sme pod tlakom? Ani jeden extrém (antiruský) ani druhý extrém (proruský) však nie je v poriadku. Je tu vôbec niekto, kto sa s chladnou hlavou a bez polarizovania bude vedieť postaviť za záujmy občanov SR?

ad 3) Tomáš Valášek, poslanec, ktorého vplyv na verejnosť nie je prehnane výrazný, zažil svojich 15 minút politickej slávy a zakotvil v PS. Tam, kde vždy patril... Urobil zopár rozhovorov, počas ktorých sa tváril utrápene... a opäť sa nad ním zavrela voda.

separator - graficky prvok
separator - graficky prvok (zdroj: free clipart)

Hmmm... tá UEFA, Európska futbalová federácia (Union of European Football Associations) (Únia európskych futbalových zväzov) je fakt nejaká čudná, že? ... a v ostatnom čase robí (okrem toho čo má) aj istú politickú, ba čo je horšie aktivistickú nadprácu. (Aktivizmus nie je politika... aj keď by sa chcel tak javiť.)

Nielenže nezakázala, ale podporovala spolitizované pokľakávanie v stredovom kruhu pred zápasmi (šlo by to odmietnuť s jednoduchým odkazom na to, aby sa do športu nemiešala politika), ale teraz navyše vznikol istý precedens, ktorý prezrádza, že UEFA naozaj nesleduje len výhradne odborné (riadiaco-organizačné) a spoločensko-športovo-biznisové ciele, ktoré by jej prislúchali z titulu jej existencie, ale že sa UEFA vedome tiež zaradila do globalistického kŕdľa "zlepšovačov" sveta - tzn. medzi nástroje sociálneho inžinieringu.

Začalo sa to 18. marca 2021 v osemfinále Európskej ligy v odvetnom zápase medzi Glasgow Rangers - Slávia Praha (0:2). Týmto zápasom si Slávia Praha zabezpečila postup do štvrťfinále.

Futbalista Glasgow Rangers - Kemar Roofe - za extra nebezpečnú (až zbesilú) dohrávku vysokej lopty v 61. minúte s následkom zranenia slávistického gólmana (Ondřej Kolář) dostal od disciplinárnej komisie UEFA 4-zápasový dištanc. Mužstvo Glasgow Rangers dostalo pokutu 9000 eur za nešportové správanie tímu (celý zápas bol veľmi nervózny a Rangers s postupujúcim časom hrali čoraz viac chuligánsky). Brankár Ondřej Kolář mal po spomínanej zrážke zlomeninu čelnej dutiny a otras mozgu... (aktuálne už nastupuje, ale s ochrannou kevlarovou helmou).

kemar roofe - faul
kemar roofe - faul (zdroj: zdroj: reuters)

Pred koncom zápasu došlo aj ku potýčke medzi Glenom Kamarom (Glasgow) a Ondřejom Kúdelom (Praha) - vraj z dôvodu, že Ondřej Kúdela mal Glenovi Kamarovi povedať "you 're f**king monkey". (existujú ešte verzie, že mu povedal "you're f**king guy", "you're f**king man"... to už nikto presne nezistí, lebo je to tvrdenie proti tvrdeniu). Ondřej Kúdela si pri svojej replike zakryl ústa, z čoho je jasné, že servítku si pred ústa asi nedával, ale priami svedkovia chýbajú... Slávia Praha a Kúdela uznávajú, že Kúdela nemal vôbec za Kamarom chodiť a niečo mu hovoriť. Ale skúste udržať emócie na uzde v takejto situácii...

Čo je extra nechutné, je skutočnosť, že tento slovný incident mal agresívnu dohru po zápase(!). Pár minút po skončení zápasu Glen Kamara už v tuneli štadióna Glasgow Rangers, ktorý smeruje z hracej plochy napadol Ondřeja Kúdelu.

"Hráč Slavie Praha Ondřej Kúdela bol napadnutý päsťami a zbitý do krvi," vyšiel so šokujúcou správou server seznamzpravy.cz. Výprava Slavie opúšťala arénu Ibrox Park po polnoci v sprievode polície, čo potvrdil aj klubový hovorca Michal Býček.

"Šokuje nás, že po zápase došlo k fyzickému napadnutiu nášho hráča. Na žiadosť Slavie rieši prípad miestna polícia. Prajeme si podrobné vyšetrovanie celej situácie zo strany UEFA," napísal na Twitter šéf českého majstra Jaroslav Tvrdík.

Slavia Praha vo svojom oficiálnom stanovisku ešte pritvrdila. "Kúdela bol zbabelo bez varovania zbitý päsťami do tváre hráčom Kamarom za prítomnosti trénera Stevena Gerrarda. V šoku boli aj zástupcovia UEFA, ktorí boli pri celom incidente osobne prítomní."

Takže zhrnutie - Glen Kamara, ktorý sa dopustil fyzického napadnutia po zápase (pričom bolo potrebné zavolať políciu) - dostal stopku na 3 zápasy. (hrozila mu pôvodne stopka na 5 zápasov)

Kemal Roofe za hrubosť v zápase (uznaný faul, aj keď teda prvý dotyk bol s loptou) dostal stopku na 4 zápasy.

A obranca Slávie Praha Ondřej Kúdela dostal stopku na 10 zápasov! Dištanc platí aj na zápasy na medzištátnej úrovni. To znamená, že ak v odvolacom konaní nebude Kúdela úspešný, tak si nezahrá na futbalových Majstrovstvách Európy.

Takže Kolář zlomenina čelnej dutiny a otras mozgu, Kúdela dobitý do krvi v tuneli, Slávia sa nemohla dostať ani do šatne štadióna, musela sa privolať polícia. Vyšetrujúci inšpektor nepotvrdil rasistickú poznámku. A disciplinárna komisia UEFA rozhodla ako rozhodla

Kamarov právnik Aamer Anwar označil Kúdelov trest za "úplne minimálny" a úsilie UEFA potláčať rasizmus v tomto prípade za "výsmech". Ehm, Právnici... ale kto tých Profesionálnych Psychopatov ešte berie vážne?

Rangers suspendáciu Kúdelu "privítali", podľa nich je verdikt UEFA dôkazom, že Kamara hovoril pravdu o závažných urážkach. Podľa britskej BBC škótsky klub tiež napíše list na UEFA, aby mu vysvetlila tresty pre Kamaru a Roofea, ktoré sú podľa neho "prísne a určite sa voči nim odvolajú". Odvolávať sa bude aj Slávia Praha.

Celou vecou sa tiahne ako červená niť averzia proti Slávii Praha zo strany UEFA. Slávia Praha sa dlhodobo vymyká pokľakávaciemu trendu a pred zápasmi nerealizuje tento rituál. A spolitizovanej UEFA to trochu "ťahá oči".

Dokonalý "gól do vlastnej brány" (ak mám použiť športovú terminológu) si UEFA strelila tým, že (také mám zatiaľ informácie), že doručila Slávii Praha rozhodnutie o Kúdelovi bez odôvodnenia!!! Nepočuli ste zle... bez odôvodnenia. A to som si myslel, že takto funguje len slovenská zločinecká justícia.

Vyšetrujúci inšpektor nenašiel dôkaz rasistického správania (spis mal vraj 13 strán). Disciplinárna komisia UEFA sa priklonila k tvrdeniam spoluhráčov Kamaru... a dospela teda k iným záverom ako vyšetrujúci inšpektor. Akurát to mohla do svojho rozhodnutia zdôvodniť, že?... Ale keď zdôvodnenie chýba, znamená to len jednu jedinú vec... že UEFA nemá veľmi silný argument pre podporu svojho meritórneho rozhodnutia. Javí sa to tak, že disciplinárna komisia UEFA rozhodla skôr politicky a nie fakticky...

Slávia Praha si vyžiada doručenie rozhodnutia s odôvodnením...

konflikt Kamara / Kudela
konflikt Kamara / Kudela (zdroj: zdroj: TASR / AP)

Fakt budeme riešiť, či niekto niekoho na hracej ploche urazil? Ešte raz... urazil? Provokácie, aj slovné, patria ku športu a tiež k vrcholovému športu... To je situácia, v ktorej sú chalani nadopovaní kortizolom, adrenalínom a ďalšími stresovými hormónmi a k hrubšiemu slovu nie je ďaleko. O to viac, že vzájomná agresívna fyzická akcia je zakázaná priamo pravidlami...

Už to je dosť ponižujúce pre arbitrov, keď majú riešiť všelijaké oscarové výstupy typu "bolí, bolí a tak sa váľam a váľam" a teraz ešte budú riešiť slovné urážky?

Ak sa majú riešiť rasové urážky(!!!), tak potom pre šport bude lepšie, ak sa vrátime k rasovo segregovaným súťažiam... Ak máme riešiť takéto nezmysly a hypersenzitivitu kohosi, potom bude lepšie, ak radšej takýmto situáciám cielene predídeme... Lebo arbitri by mali riešiť "fyzické akcie" počas zápasu... nie slovné ataky. To sú veci, ktoré nemožno riešiť ani cez VAR ani nahliadnutím do pravidiel futbalu. Alebo aj futbal čaká "woke" budúcnosť? Budú futbalisti nastupovať s mikrofónmi na dresoch? A všetko sa bude zaznamenávať kvôli prípadným protestom? A bude trestaný aj farebný futbalista za nejakú anti-white rasistickú urážku?

Že riešiť slovné ataky a urážky na ihrisku a mimo ihriska je cesta do pekla sa ukázalo aj koncom apríla 2021, keď sa v škótskej 4. futbalovej lige stal že dosť zvláštny incident... Ktorému by sa (podľa mňa) ani nemala venovať pozornosť, aby sa táto "nákaza" v športovom svete nerozširovala. Ale keď už sme pri tých absurdnostiach, tak si niečo o ňom povedzme.

David Cox zo štvrtoligového klubu FC Albion Rovers bol (ako náhradník) mimo ihriska (tzn. nebol v základnej zostave svojho klubu) konfrontovaný súperovou poznámkou ktorá sa týkala jeho duševného zdravia, resp. jeho zdravotnej minulosti...

Na sport.aktuality.sk vyšiel článok, v ktorom sa uvádzalo: "V súčasnosti rezonuje vo futbale najmä téma rasizmu, no David Cox... sa presvedčil, že nielen farba pleti môže byť terčom útoku." V súčasnosti rezonuje vo futbale hlavne téma rasizmu? Naozaj? Spontánne rezonuje?

32-ročný David Cox trpí depresiami a v minulosti sa viackrát pokúsil o samovraždu. Nie je to dôvod na zosmiešňovanie a na ponižovanie, ale to nie je ani dôvod na to, aby bol hráč Cox nejako extra hájený a chránený oproti iným hráčom a aby sa riešenie takýchto verbálnych udalostí stalo novým hypersenzitívnym trendom na štadiónoch. Na to nie sú uspôsobené pravidlá, na to nie je na hracej ploche priestor a v konečnom dôsledku to divákov a fanúšikov zaujíma výhradne iba ako pikoška. Rozhodcovia to aj tak majú celkom ťažké... to majú byť navyše ešte mediátormi? Terapeutmi? Social justice warriormi a ochrancami menšín?

No a títo FC Albion Roves hrali so Stenhousemuirom. Súperov hráč Jonathan Tiffoney prišiel ku Coxovi a povedal mu (narážal tým na jeho zdravotnú anamnézu), že "Mal si to spraviť poriadne na prvý pokus". Náhradník Cox následne opustil lavičku aj štadión. Cox sa následne vyjadril, že "Dožralo ma to. Toto nepotrebujem. Ak by mi to povedal niekto v parku, tak mu zlámem nohy. Pokúšal som sa to povedať rozhodcom, ale tí nič nepočuli a nechceli s tým mať nič spoločné."

V článku na sport.aktuality.sk uviedli, že táto udalosť mala veľkú odozvu v britských médiách."Kluby z Premier League či rugbyové a kriketové kluby v piatok popoludní (30. 4. 2021) vypnú na víkend svoje účty na sociálnych sieťach, aby poukázali na problematiku neznášanlivosti. K iniciatíve sa pridala aj Európska futbalová únia (UEFA), ktorá sa tiež odmlčí."

Overtonovo okno, ktoré bolo otvorené s témou "rasizmus" sa teda úspešne rozširuje a otvára ďalej... Takzvaná neznášanlivosť dostáva stále nové a nové definície. (Uvedomme si, prosím, že tematika pre neznášanlivosť teoreticky nemá žiadne hranice a žiadny strop. Takzvaná neznášanlivosť si môže vybrať čokoľvek, čo je na vás nápadné alebo iné...). Navyše slovné ataky v kolektívnych športoch majú skôr charakter provokácií a trollingu, než skutočnej autentickej "nenávisti". (Preboha, ako sa také gumové slovo ako "nenávisť", označujúce emócie, mohlo vôbec dostať do sociálneho a dokonca politického diskurzu?)

Som jeden z mála, ktorý si myslí, že tento nový trend nie je v poriadku?

Veľká pochvala pre rozhodcov, ktorí sa do riešenia "neznášanlivosti" nenechali vtiahnuť... Každý hráč má nejakú minulosť a táto minulosť, prirodzene, môže byť aj terčom súperových slovných narážok. Cieľom takýchto narážok až urážok je dekoncentrovať hráča, odkloniť ho od sledovania hry, prípadne ho vyprovokovať k fyzickej akcii v afekte, a tak mu "zariadiť" kartový trest za hrubosť alebo faul (špeciálne v priebehu hry... určite si spomínate na incident Zidane / Materazzi... a provokatérom bol Materazzi).

Ale!!! Súčasťou hráčskej profesionality je aj tento druh psychickej odolnosti. Slovné urážky alebo provokácie sú nielen súčasťou krčiem 4. cenovej skupiny, ale aj kolektívnych športov (chcel som povedať, že mužských kolektívnych športov, ale obávam sa, že ženské kolektívne športy v tomto zase až tak nezaostávajú, lebo ženy vedia mať tiež poriadne ostré jazyky a lakte...).

Profesionalita hráča je aj v tom, že takéto slovné provokácie bude brať ako súčasť hry a nebude s tým obťažovať rozhodcov. (Navyše... ako bolo povedané... Cox bol náhradník a nepohyboval sa na hracej ploche, takže incident sa stal úplne mimo hry, mimo hracej plochy). Rozhodcovia sú na hracej ploche a v tesnej blízkosti hracej plochy na to, aby posudzovali fyzické aktivity hráčov, ktoré sú súčasťou hry a takto dohliadali na dodržiavanie pravidiel hry. Práve rozhodcovia môžu byť v budúcnosti tým rozhodujúcim faktorom, aby sa na trávnikoch nerozširoval a nerástol aktuálny slniečkársky nešvár - žalobabstvo, hypercitlivosť a urazenosť.

Hráč David Cox by mal zvážiť, či pri svojej psychickej krehkosti (ktorá sa prejavuje aj v jeho depresiách aj v jeho sebevražedných pokusoch) sa chce naďalej venovať futbalu. Ak je takýto zraniteľný vo 4. lige(!), čo by bolo, ak by sa nebodaj dostal do vyššej ligy a hrával by zápasy, kde ide o dosť viac (aj o dosť viac peňazí). Určite je dobré, keď sa hrá fér a dženlmensky, ale... vo futbale to vôbec nie je inak než v živote... Ani v živote sa nestretávate len s fér hrou (ani v súkromí, ani v pracovnej oblasti) a ak vám niekto chce ublížiť, tak verte tomu, že využije každé vaše slabé miesto, aby vám uštedril "úder" (nie nutne fyzický). Cox má slabé miesto... ja mu môžem vyjadriť akési sympatie... ale to nie je dôvod, aby bol špeciálne chránený pred slovnými(!) atakmi, pričom aj incident Kúdela / Kamara dokazuje, že je veľký problém s preukazovaním (dokazovaním), či také slová padli a v akej formulácii padli. Ide väčšinou o situácie, ktoré sú chaotické, neprehľadné, ukričané, silne emocionálne. Snáď sa nedopracujeme k tomu, že futbalisti budú nastupovať s mikrofónmi na dresoch a s mini-záznamovým zariadením, aby sa dalo zo záznamu následne identifikovať, či sa počas zápasu dopustili NENÁVISTI alebo NEZNÁŠANLIVOSTI.

Slniečkári všetkých líg, spamätajte sa... toto je nonsens! Že ideologizovaná UEFA podporuje tento podivuhodný "boj proti nenávisti a proti neznášanlivosti" pre mňa nie je prekvapenie, lebo UEFA už dlhšie preukazuje, že stráca zmysel pre mieru...

Keď sa chceš hrať "na slečinku", na ktorú sa nie je možné škaredo pozrieť a ktorej nie je možné nič povedať, tak potom nenastupuj na trávnik. A šport.aktuality.sk by mali tiež zvážiť, či budú takýmto správam dávať „rezonanciu“.

Žalobabstvo ešte ako-tak prechádza, keď je tematikou trendový antirasizmus, ale práve v tom momente, keď si uvedomíme, že slovný atak sa môže týkať čohokoľvek (každý z nás je menšina v niečom, každý je zraniteľný v niečom), tak vidíme, prečo nie je možné prikladať váhu tomu, "čo si chlapci na ihrisku povedia". Tak ako nepatria do trestného zákona tzv. verbálne trestné činy (lebo sloboda slova, lebo sloboda názoru), tak nepatria do kompetencie futbalových rozhodcov verbálne potýčky medzi futbalistami... s výnimkou takých prípadov, keď následne dôjde k nejakému fyzickému útoku alebo fyzickej hrubosti... 

Ešte sa vrátim ku konfliktu Glasgow / Slavia, pretože 15. 4. 2021 sa ukázalo, že to má aj nemalý politický presah. Na politické (a škandalózne) rozhodnutie disciplinárnej komisie UEFA reagovala dokonca kancelária prezidenta ČR. Svojím listom. Tu je časť z neho (ako bol v preklade zverejnený v slovenských médiách).

Vážená disciplinárna komisia,

dovoľujem si Vás týmto otvoreným listom osloviť v súvislosti s Vaším nedávnym rozhodnutím o potrestaní hráča Ondřeja Kúdelu. Potrestaný bol za údajný rasistický výrok, ktorého sa mal dopustiť 18. marca 2021 počas zápasu Rangers FC - SK Slavia Praha. Podľa vášho verdiktu nesmie nastúpiť do 10 najbližších zápasov.

V spomínanom zápase sa toho odohralo veľa. Tím SK Slavia Praha hral skvele, drvil súpera kvalitnou a férovou hrou. Odpoveďou súpera boli zákerné fauly, z ktorých jeden skončil vážnym zraneniam brankára Ondřeja Kolářa. Skončil s fraktúrou lebky a do konca života bude musieť na ihrisko chodiť s helmou.

Súper sa po druhom inkasovanom góle správal hrubo, nešportovo a frustrovane. Českí športovci boli súperom po konci zápasu napadnutí vnútri štadióna a neboli vpustení do kabín. Výsledok? Hráč, ktorý kopačkou rozdrvil lebku protivníkovi, od Vás dostal trest zákazu nástupu do štyroch stretnutí, ďalší hráč za fyzické napadnutie dostal trojzápasový trest.

A údajný rasizmus? Trest na 10 zápasov. Podotýkam, že rasizmus nedokázaný a domnelý. Aj samotný inšpektor UEFA spochybňoval, že Ondřej Kúdela predniesol rasistický výrok. Napriek tomu ste rozhodli o úplne bezprecedentnom potrestaní hráča, ktorý nikomu neublížil a iba slovne - podľa svojho vyjadrenia - urazil súpera.

... To všetko len preto, aby ste naplnili zvrátené očakávania úzkej skupiny aktivistov a klubu neschopného víťaziť na ihrisku, o to viac však vykrikujúcim prázdne a ublížené frázy o rasizme.

Z boja proti rasizmu sa vo vašom podaní stal boj neúspešných proti úspešným, vrchol pokrytectva, pozitívna diskriminácia a trápne podľahnutie hlúpym trendom. Vaše snahy môžu viesť k opaku, teda k situácii, kedy bude osoba s inou ako čiernou farbou pokožky diskriminovaná, utláčaná a krátená na svojich právach. Preto tiež považujem za potrebné sa proti tomuto postupu ohradiť.

Hoci na to zrejme nie ste zvyknutí, dovolím si Vám odkázať jednu vec. Veľmi oceňujem to, že česká verejnosť sa s vaším verdiktom nestotožňuje, a to naprieč celou spoločnosťou. Naopak sa vám - hoci možno len na krátku dobu - podarilo spojiť aj odvekých rivalov. Nepokľakneme pred Vami a žiadne vyhrážky na českého futbalového fanúšika neplatia.

So situáciou je podrobne oboznámený prezident republiky Miloš Zeman a považuje ju za významnú nielen z hľadiska športu, ale aj z pohľadu spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti. Vyjadruje spolupatričnosť všetkým občanom Českej republiky, ktorí túto kauzu sledujú a sú sklamaní jej priebehom. Zároveň praje všetkým hráčom a fanúšikom, aby sa celou záležitosťou nenechali odradiť a naďalej tak srdnato podporovali svoj tím.

Ing. Vratislav Mynář, vedúci Kancelárie prezidenta republiky

UEFA, UEFA... nejdeš dobrým smerom. Tieto diskusie treba zastaviť a kto je rozrušený z nevyberavých slov na ihrisku, asi by vôbec nemal vychádzať na trávnik. Futbal nie je pre baletky...

UEFA je chorá... tak, chorá, ako je chorý tento svet, ktorý dizajnujú globalisti a ich slaboduchí a naivní sluhovia - ľavicoví liberáli.

Ak na to máte senzory, tak politicko-spoločenskú rovina v tom konkrétnom rozhodnutí naozaj dokážete čítať. Okrem toho, že sa UEFA pokúsila exemplárne vytrestať nie dostatočne "woke" Sláviu Praha, tak akosi tušíme, že sa takto prejavil aj rozdiel medzi tzv. Západom a tzv. Východom... Západ a Východ dnes nie sú v tom istom vývojovom bode a je veľmi otázne, či Západ a Východ majú spoločnú budúcnosť.

https://sportnet.sme.sk/spravy/komentar-futbal-a-rasizmus-reakcia-slavia-praha-kudela/

Západ chcel ešte tvrdší trest, východ krúti hlavou. Rozdielnosť kultúr, histórie, pohľadov na vnímanie sveta a reality sa nedá zmeniť ani určiť nejakým trestom.

Žijeme v 21. storočí. Rasizmus v ňom nemá čo robiť. Ale odkedy je fyzické ublíženie menšie ako slovné? Precedens pri vynesení trestov môže byť smerom do budúcnosti veľmi zradný.

Poďme teda k rozdielom medzi Západom a Východom a skúsim vám ukázať, že v Európe nie je len Západ a Východ, ale skôr Západ, Stred a Východ (pričom Východ v zásade vôbec nie je súčasťou Únie).

Možno si niektorí z vás všimli, že nie som fanúšikom EÚ a že tvrdím, že EÚ sa nebude dať udržať v dnešnej podobe, pretože
(1) jej systém je zle nastavený
(2) a jej vrcholové orgány rozpory medzi štátmi nedokážu tlmiť, ale tieto rozpory ďalej zosilňujú... (inak povedané - EÚ je zle riadená)

A človek by povedal, že čo s tým má futbal? Na prvý pohľad nič, ale aj v tom, čo sa v týchto marcových a aprílových dňoch stalo, sa ukázalo, ako je tragicky rozdielny Západ a stredná Európa. A že rok 1989 nás až tak veľmi nezblížil... a že od roku 1989 sa Západ stále nenaučil nás považovať za seberovných, ale stále sa na nás pozerá ako na primitívov.

Ak by EÚ bolo manželstvo (a naozaj, je to také nešikovné a veľmi ťažkopádne 27-členné manželstvo), potom by sa dalo povedať, že Západ a zvyšok EÚ narazil na "neprekonateľné rozpory". Ak ide o vzťahy, tak v takomto prípade prichádza na rad slovo "rozvod" a je to dobré riešenie, pretože sa obom partnerom väčšinou uľaví. Niečo síce strácajú, ale získavajú niečo (minimálne priestor a čas) pre svoj vlastný rozvoj...

Podľa mňa Západ a Východ čaká rozvod. Netreba sa toho báť... vystúpenie z EÚ alebo zmena štatútu z plnohodnotného člena na "asociovanú krajinu" alebo "spolupracujúcu krajinu" môže v budúcnosti (a ja si netrúfam tipovať v akej vzdialenej) byť novou šancou na to, aby si Západ vyriešil svoje vlastné problémy (ekonomické, multikulturálne, bezpečnostné, sociálno-kultúrne) a nevťahoval nás násilím a vydieraním do "svojho procesu" (ak mám použiť pojem z POP, proces-orientovanej psychológie), aby nás nevťahoval do svojej "cesty".

A stredná a východná Európa by získala čas a pokoj na taký prirodzený vývoj, ktorý je omnoho viac v súlade s prianím a s vedomím obyvateľov týchto štátov.

Ak mám teda definovať stanovisko Strednej a Východnej Európy.
Nemáme záujem o multikulturalizmus a masové ekonomické prisťahovalectvo (chceme skôr budovať svoje vlastné komunity a národy), nemáme záujem o genderizmus, neprajeme si, aby genderistickí úchyláci vystavovali predčasne naše deti sexuálnym podnetom a voľbám tzv. "genderu", nemáme záujem o "woke"-asymetriu medzi liberálnym a konzervatívnym. Možno niekedy... za 100 rokov... možno to bude súčasťou aj našich kultúr, ale dnes určite nie je. A to najhoršie čo by sme mohli urobiť, by bolo preskakovať isté stupne vývoja, len preto, že si to NIEKTO (KTO MÁ PROBLÉMY SÁM SO SEBOU) od nás praje. Resp. že nás NIEKTO do toho tlačí... (NIEKTO = Západ)

Pre Západ sme aj tak dlhodobo len "novým odbytišťom, novým trhom"... stále sa k nám vzťahuje z pozície sily a z pozície dominancie a poučovania. Navyše Západ je taký podvodník, že dlhodobo profitoval z výhod (plusov) globalizmu, ale veľmi vehementne sa chce deliť hlavne o nevýhody (mínusy) globalizmu. Teraz, keď globalizmus padá a pýta si svoju daň, tak máme byť akože solidárne zapojení. Tzn. Západ na nás používa starú dobrú globalisticko-elitársku taktiku privatizácie ziskov a socializácie strát...

Netreba hneď mať pred sebou tragicko-temnú víziu Slovexitu. Realistickejšie je možné vystúpenie celého bloku krajín z EÚ alebo uvoľnenie napojenia celého bloku krajín na EÚ (dvojrýchlostná EÚ alebo zónová EÚ). Prináša to geopolitické riziká, samozrejme že áno, ale život nikdy nie je bez rizík... a v istom momente to môže byť (aj pre nás) akt záchrany štátu (štátnosti, identity). Ak nie je možné kráčať spolu so Západom, bude lepšie, ak budeme kráčať možno približne podobne, ale legálne (priznane) rozdielnym tempom. Ani v manželstve nie je dobré, keď sa zneužíva moc... Lebo buď máte vzťah alebo máte moc... A Západ už dosť dlho vehementne pracuje na tom, aby so strednou a východnou Európou nemal vzťah.

Či Západ skolabuje ekonomicky a kultúrne a či sa do strednej Európy budú sťahovať etnickí Európania kvôli etnickej a kultúrnej nevraživosti vo Francúzsku, v Holandsku, vo Švédsku či inde... to ja zatiaľ neviem. Ale viem, že musíme byť veľmi obozretní k tomu, čo k nám aktuálne prichádza zo Západu a nemáme vôbec dôvod sa Západom nechať zahanbovať, drezúrovať, vyškoľovať či ponižovať...

Reálnym problémom Európskej únie je nerovnorodosť. Ak sa bude Európska únia rozpadať, bude sa rozpadať na rovnorodejšie celky. Čo je prirodzené. Nerovnorodý celok nie je stabilný. Mohla by tak vzniknúť niečo ako viac-zónová Únia, v ktorej by jednotlivé zóny spolupracovali s jadrom v takej intenzite, v akej by to bolo pre nich výhodné a účelné. Samozrejme na schengen by sme museli zabudnúť a euro by tiež nebolo povinnosťou (Česko, Poľsko a Maďarsko vlastne o zavedení eura prakticky ani neuvažujú... resp. to oddaľujú tak šikovne, že vlastne do neviditeľna).

Zostane JADRO, ktoré si asi ponechá dynamizujúcu rivalitu Francúzsko-Nemecko... (už bez Veľkej Británie).
Samostatnou zónou bude JUH (Portugalsko, Španielsko, Taliansko, Cyprus, Chorvátsko, Grécko, pravdepodobne Bulharsko a Rumunsko) kvôli podobnej štruktúre hospodárstva a podobnej... ako to povedať slušne... podobnej "pracovnej morálke" a teda podobnej výkonnosti ekonomiky. Pravdupovediac, zadĺžené Francúzsko s množstvom nadbytočných socialistických zvyklostí by sa do toho južného bloku hodilo priam ideálne. Juh by sa tak vyviazal z ekonomickej dominancie Nemecka a pravdepodobne by sa mnohé krajiny rady vyviazali z eura (Taliansko a Grécko určite).

STREDOM by potom mohli byť bývalé štáty Rakúsko-Uhorska - Slovinsko, Rakúsko (to bude asi tendovať ku jadru, kvôli väzbám na Nemecko... je to na vážkach), Česko, Slovensko, Maďarsko, Poľsko a zaujímavé by bolo, keby túto strednú zónu doplnili Litva, Lotyšsko, Estónsko a Fínsko. (Fínsko vnímam ako mentálne aj etnicky odlišné od zvyšku Škandinávie). Podobný stav a štruktúra hospodárstva a ako-tak podobný kultúrno-spoločenský status (nie až tak echtovne západný).

Maďarsko a Poľsko by sa tak vyviazali z nezmyselných konfliktov s Bruselom, ktoré aj tak nič neriešia, je to len také ukazovanie svalov a vyhrážanie sa. Stred by sa tiež do istej miery vyviazal z ekonomického područia Nemecka, ale to najcennejšie a najzdravšie by bolo vyviazanie sa z kultúrnych vzorcov, ktoré protežuje a vnucuje neo-ľavicový (neomarxistický) Západ a ktoré nie sú pre túto strednú časť Európy (a pre jej obyvateľov) žiadnym spôsobom atraktívne. A nekorešpondujú ani so stavom historického vývoja týchto krajín. Všimnite si, že väčšina krajín (mnou označeného) STREDU (snáď okrem Rakúska a Fínska) zažili v ostatných 100 rokoch pomerne turbulentné historické udalosti - menili sa hranice, menili sa režimy, menila sa príslušnosť ku geopolitickým hegemónom, mnohé z tých krajín zažili vojny o územia, okupácie a podobne. Väčšina tých krajín má relatívne krátku históriu novodobej štátnosti (v strednej Európe často len od cca 1918... a 100 rokov je v histórii nič... novodobé Slovensko dokonca len od roku 1993). Nie je preto prekvapením, že koncept "post-národných štátov", do akého sa postupne chtiac-nechtiac (možno aj nechtiac) dostáva Západ, nie je pre strednú Európu ani atraktívny a ani politicky priechodný (všimnite si napr. aktuálne predvolebné prieskumy vo Fínsku... a všimnite si Finns Party, predtým sa volali Praví Fíni, The True Finns).

Litva, Lotyšsko a Estónsko by pravdepodobne (kvôli obavám z Ruska) tendovali k užšej spolupráci s JADROM (aj keď Brusel je reálne skôr centrom byrokracie, než imponujúcim mocenským centrom). 

Srbsko by sa pravdepodobne rozhodovalo, či viac spolupracovať s juhom alebo so stredom (alebo s Ruskom)... nebudem teraz špekulovať. Ja na mieste Srbska by som sa najbližších cca 25 rokov do EÚ vôbec ani netlačil... EÚ je dnes zdrojom problémov, o ktorých nevieme, či sú riešiteľné. Nevieme, či sú riešiteľné pokojnou cestou. A nevieme ako dopadnú... a koho to bude bolieť.

Švédsko ako experimentálno-socialistický štát by pravdepodobne tendoval ku jadru (Nemecko, Francúzsko, Benelux), Nórsko nie je členom EÚ a Dánsko je krajina, ktorá si pri vstupe do EÚ vyjednala veľmi zvláštne výnimky, ktoré (ak by sme neboli svojho času takí hrrrrr) sme si mohli vyjednať aj my... Dánsko je vlastne sólo hráč v EÚ. Môžeme im len ticho závidieť. A túto pozíciu si podrží, takže súčasťou JADRA sa reálne nestane. 

O Dánsku napríklad niečo málo tu:
https://dennikstandard.sk/26565/danska-premierka-novy-ciel-je-nedat-azyl-ani-jednemu-migrantovi/

Írsko je fyzicky ďaleko od Európy a mnohé problémy sa ho teda (fyzicky) netýkajú (nemá dôvod sa vyhraňovať a ani presne definovať svoju pozíciu) a naparovanie sa väčšinovo-ľavicového Škótska, že by prípadne vystúpilo z UK a pripojilo sa ku upadajúcej EÚ, sa nielen komicky počúva, ale aj reálne je to v polohe politického sci-fi.

Vo verejnej diskusii sa etablovalo zjednodušenie, že buď Západ alebo Východ. Buď patríme na Západ alebo nadbiehame Rusku. Nič medzi tým. Často to počuť: "sme súčasťou západnej civilizácie". Tej lepšej, tej kultivovanejšej, tej vyspelejšej, tej rozvinutejšej... Určite sme súčasťou euro-atlantickej civilizácie. Zatiaľ najdokonalejšej a najkomplexnejšej civilizácie v histórii ľudstva s ohľadom na ľudské práva a individuálne slobody, s ohľadom na ekonomické slobody, technologickú úroveň a demokratický politický systém (menej už s ohľadom na ekológiu, resp. s ohľadom na víziu presahujúcu materializmus). 

Ale zdá sa, že potrebujeme trochu diferencovanejšiu optiku. Ukazuje sa už dlhšie, že stredná Európa nie je Západ. A ani by sme (v súčasnosti) Západom nemali chcieť byť. Ak je totiž niekto dnes problémom Európskej únie, tak je to Západ. 

Ja osobne by som bol veľmi rád, ak by sa stredná Európa (bývalé štáty Rakúsko-Uhorska + možno ďalšie) etablovala postupne ako špecifický geopolitický a kultúrny región (ktorý nie je ani Západom a ani Východom), ktorý má svoju vlastnú históriu, svoju vlastnú cestu a svoje vlastné sebavedomie. A svoju vlastnú víziu o budúcnosti. A nebudeme si kľakať ani pred marxistickým BLM, ani pred spolitizovanou UEFA, ani pred Európskou úniou a už vôbec nie pred Západom. Západ nech si vyrieši svoje vlastné problémy a nech na nám ich nehádže na ramená.

Je to dobrý deal. My nebudeme Západ spomaľovať na jeho ceste kamsi (neznámo kam) a oni nás nebudú vťahovať do problémov, ktoré necítime ako naše a nevnímame ich ako vylepšovanie našej spoločnosti a našich komunít. Prejavovať dnes tzv. "solidaritu" so Západom znamená prevziať na seba také problémy, ktoré sme nespôsobili a pre naše krajiny by boli čistou stratou...

separator - graficky prvok
separator - graficky prvok (zdroj: free clipart)

20. 4. 2021 bol verejne vyhlásený rozsudok nad bývalým policajtom Derekom Chauvinom (to je tá vec z mája 2020 s Georgeom Floydom, ktorá spustila dlhé mesiace ďalších neprístojností a chuligánstva). Rozsudok ešte nie je právoplatný...

A za ani nie 24 hodín od vynesenia rozsudku už sú ďalšie dva čierne životy mŕtve po streľbe policajtov. 

Priamo 20. 4. 2021 pri akejsi susedskej hádke v meste Columbus (Ohio, USA) vzniklo akútne nebezpečenstvo, že 16-ročná Ma´Khia Bryant použije pri ďalšej svojej nadmerne emocionálnej argumentácii kuchynský nôž (viď foto). Prítomný policajt to vyhodnotil ako "danger of deadly attack" a použil služobnú zbraň. 

novinová správa
novinová správa (zdroj: zdroj: AP + yahoo)

V ďalší deň 21. apríla 2021 v Elizabeth City (North Carolina, USA) Andrew Brown Jr. bránil vykonaniu domovej prehliadky ("executing a search warrant") a pokúsil sa z miesta uniknúť svojím autom. Policajti použili služobnú zbraň... Výsledkom je ďalší mŕtvy čierny život...

Opäť sa protestuje, opäť padajú silné slová, na verejnosti emocionálne vystupujú pozostalí, na verejnosti vystupujú právnici pozostalých a nabádajú k modlitbám. To, čo sa deje, má skoro až rituálno-magický priebeh. Kult. Floydizmus. Opäť sa rozbehlo všetko to, čo sme už videli a prevažuje hlavne obviňovanie policajtov.

Ale chce sa niekto pozrieť na to, čo všetkým týmto situáciám predchádzalo?

Je predsa zjavné, že väčšina týchto čiernych životov (vrátane Georgea Floyda) si veľmi výrazne nadbehli vústrety svojej smrti.

George Floyd pri zatknutí postupne vyhrocoval situáciu. Stačilo zostať v policajnom aute a nechať sa odviezť na policajnú stanicu (dokonca mu vraj ponúkali, že jeden policajt bude vzadu s ním a že otvoria okná). Tvrdil, že nemôže dýchať a všetkými silami svojho takmer dvojmetrového tela sa snažil dostať z auta von (aj keď už bol v putách). Emocionálne vyhrocoval situáciu a fyzicky vzdoroval (resistence). Adrenalín stúpal nielen v jeho tele, ale aj v telách policajtov. Policajti to vyhodnotili ako agitovaný stav spôsobený fentanylovou intoxikáciou, prestali ho tlačiť do auta, natiahli ho na zem a realizovali "restraint". Zvyšok poznáme. Áno, prešvihli to, ale chceli ho zabiť? Ak by George Floyd nevyhrocoval situáciu svojím nespolupracovaním a nerešpektovaním autority, dnes by dýchal a žil by (pravdepodobne... lebo bohvie, čo si - kým mal voľné ruky - ešte napchal do pusy).

A najväčší paradox? Na Georgea Floyda zavolal políciu iný "čierny život". Afroamerická obsluha pri pulte v predajni CUP FOODS zavolala políciu - kvôli podozreniu z použitia falošnej 20-dolárovky (aj keď obsluha tvrdí a tvrdila, že podľa nich si Floyd nebol vedomý, že má v držbe falošnú bankovku).

Ma´Khia Bryant má nejaký problém s príbuzenstvom (resp. s pestúnskou rodinou), vonku je viacero ľudí, situácia je neprehľadná. Ľudia vrieskajú, časť ľudí sa pochechtáva a očumuje... Policajti boli privolaní, neprišli tam len tak sami z plezíru... Nech už je dnešné väčšinové povedomie v USA akékoľvek, polícia primárne nie je určená na šikanovanie čiernych životov.

Ma'Khia nereaguje na slovné výzvy a s nožom v ruke pribieha k inej Afroameričanke. Policajt to vyhodnotí ako útok, pri ktorom by slečna v ružovom mohla prísť o život. Vypáli 3 či 4 rýchle rany a Ma'Khia je minulosť. Urobil to profesionálne, útok zastavil, nikoho ďalšieho neohrozil... Mieril presne.

Pohľad "cez ulicu", od susedov ešte jednoznačnejšie preukazuje priebeh a intenzitu intenzitu útoku a reakciu policajta, než záznam z body-cam samotného policajta-strelca.

Samozrejme, že otázky tu môžu byť položené... mohol Ma'Khiinu pozornosť odpútať výstrel do vzduchu? Mal sa radšej použiť taser? Stálo by to za zváženie, ale už sa neodstane, čo sa stalo. Je vinný policajt alebo Ma'Khia si vo svojom rauši akosi nevšimla, že sa na mieste hádky už objavila štátna autorita? Mohla sa Ma'Khia zastaviť? A ak nie, prečo? Kvôli svojej emocionálnej povahe? Zasahoval policajt primerane? Je to dôvod na výroky o "systemickom rasizme"?

V nasledujúcom týždni po incidente portál yahoo.com zverejnil (a následne stiahol) článok pôvodne uverejnený v New York Times s názvom: It´s More Than Just Tragic - Ma´Khia Bryant and the Burden of Black Girlhood

Článok je vlastne rozhovor s Brittney Cooper, autorkou knihy ELOQUENT RAGE a s ďalšími osobami, ktoré budú spomenuté nižšie.

A táto Brittney v súvislosti s prípadom Ma'Khye Bryant povedala: "Bryant’s young age - so evident in her giggly TikTok videos, dancing and doing her hair like any teenage girl - also highlights the unique burden of black girls: In media coverage, Bryant has consistently been referred to as a woman, and her behavior and her body size have been scrutinized to suggest that she presented a large, uncontainable threat to everyone at the scene."

Brittney Cooper pre rozhlasovú stanicu MSNBC doplnila “Ma’Khia Bryant was a child. The way that she has been talked about - because she is a big girl - people see her as the aggressor. They don’t see her humanity. They have adultified her.

Brittney Cooper sa teda Ma´Khiu Bryant pokúsila ospravedlňovať z dôvodu jej veku... mala 16 rokov v čase incidentu (smrti). A že spoločnosť v nej nevidí človeka, nevidí jej humanitu. Ale iba a výhradne agresora. A že spoločnosť má celkovo tendenciu čierne dievčatá vidieť ako viac problémové, viac agresívne, vyspelejšie a menej nevinné... Ľudia ako Brittney Cooper v tom vidia systémovú nerovnosť.

"Because of layers of gendered racism, adults tend to view black girls as more threatening, more aggressive, more mature and less innocent than white girls of the same age, robbing black girls of the freedom to be children," a odvoláva sa na správu (report) organizácie Georgetown Law Center on Poverty and Inequality z roku 2017.

Ľudia ako Brittney Cooper tvrdia, že černošské dievčatá sú vlastne okradnuté o "slobodu" mať svoje detstvo.

V zmieňovanom článku je vysvetľované: "The report found that black girls as young as 5 years old are held to adultlike standards and, in turn, receive harsher punishments for their behavior: black girls are more likely to be suspended or arrested at school than their white peers, often for minor infractions, like using their cellphones or throwing tantrums. In another report by the same researchers, one girl recalled that in elementary school, during a game at recess, she had thrown a ball and it had hit another girl in the face. She was then accused of assault and battery. Others shared that if they spoke up in class, they were labeled sassy or outspoken, while their white peers were seen as intelligent. Although black boys also face the same adultification bias, the experience of black girls has been and still is largely overlooked."

V spomínanom článku boli uvedené aj odpovede Dr. Jamily Blake, profesorky psychológie na Texas A&M University, spoluautorky toho spomínaného reportu Georgetown Law Center on Poverty and Inequality a tiež Dr. Monique Morris, riaditeľky organizácie Grantmakers for Girls of Color a autorky knihy PUSHOUT: THE CRIMINALIZATION OF BLACK GIRLS IN SCHOOL.

Dr. Jamila Blake tvrdí, že: "When black girls are not seen as children, that’s adultification bias. They’re not seen as being innocent; they’re not seen as needing nurturing; they’re seen as more adultlike, and what it is, is dehumanization. Black girls are not afforded the same freedoms that are guaranteed in childhood, like exploration, the ability to make mistakes or the benefit of the doubt.

Everything that they do is kind of seen as problematic. They are constantly monitored, they receive more severe disciplinary actions, and they aren’t even able to be sad or cry. And I don’t think many educators, law professionals, mental health professionals and individuals who interact with children are even aware of it; I don’t think they know that the adultification bias may be driving the punitiveness and the severity of their responses to black girls."

Morrisová tvrdí, že: "Adultification bias is also age compression. This is a way to erase the normal adolescent behavior and development that we have come to associate with young people, and it heightens our propensity to respond to young people as if they’re fully developed adults - referring to girls as women, not allowing them to make mistakes... When there are things that negatively impact them and they speak up against it, we as adults associate this black girl behavior with some of the same tropes and stereotypes that have plagued black womanhood for centuries. Their way of responding and defending themselves is read to be combative, and their way of challenging structures of oppression are deemed to be aggressive. That leaves very little opportunity for us to really think about the prevalence of trauma in their lives. ... So what is happening to black girls and children is that we’re robbing them of the essential aspects of what it means to be a human being."

Ja nevylučujem, že v takomto správaní autorít môže byť niečo "systémové". Ale nevnímam to ako zlomyseľnosť jednej strany voči druhej alebo act of opression. V týchto situáciách sa odráža predovšetkým stáročiami zafixovaná medzi-rasová skúsenosť (a zároveň trochu nepochopenie) ako afroamerická komunita rieši problémy jednak medzi sebou a tiež problémy, v ktorých je konfrontovaná čierna rasa a iná rasa (viď napr. aktuálne pnutie medzi čiernou a žltou komunitou v USA). Bieli ľudia riešia problémy inak ako Afroameričania. A tak majú zvnútornenú aj inú mierku pre agresivitu.

Nadmerne hlučné, nadmerne exaltované správanie čiernych životov z pohľadu bieleho človeka (civila) a tiež z pohľadu príslušníka biele rasy ako štátnej autority, môže zvádzať k tomu, že bieli ľudia prehnane vyhodnocujú situáciu ako mimoriadne ohrozujúcu, mimoriadne nebezpečnú napriek tomu, že ide len o akýsi druh "talianskeho manželstva" (talianske... vidíte, že aj medzi bielymi ľuďmi existujú hyper-emocionálne špecifiká). Že adolescenti čiernej rasy pôsobia dospelejšie, to tiež nie je niečo, čo by bola utláčateľskou projekciou bielych... Aj u nás máme etniká, ktorých adolescenti pohlavne dozrievajú skôr a skôr tiež prejavujú záujem o sexuálne aktivity a pod. Rozdielna miera akcelerácie individuálneho vývinu je jedným z relevantných rozdielov medzirasových a medzietnických... Možno neviete, že černošskí novorodenci veľmi skoro zdvíhajú hlavu, až za nimi nasledujú bieli novorodenci a žltým novorodencom dozrievanie do tejto fyzickej schopnosti trvá najdlhšie... Rozdiely teda existujú doslova už od bodu nula. Takže černošské stredoškolské dievčatá (dievčatá majú navyše vývinový náskok pred chlapcami svojho veku) skutočne pôsobia už viac ako ženy, než ako dievčatá... A významný prvok je tam tiež správanie.

Pretože po ovocí ich poznáte. Privolaný policajt predsa nemôže na mieste činu najprv prezrieť TikToky zúčastnených a potom zaujať správny postup, oprostený od adultification. Privolaný policajt predsa nemá čas na tento druh psychologického profilovania... či sú tam videá, ktoré preukazujú, že je to "nevinná šestnástka" (teraz bez sexuálneho kontextu). Ak máme Ma'Khiu považovať za dieťa, nevinné 16-ročné dievča, ktoré sa chcelo páčiť a byť obľúbená a pekná a šťastná (každé 16-ročné dievča také určite chce byť), tak potom musíme povedať aj B - že Ma´Khia nevyužila možnosť naozaj sa správať ako nevinné a nežné 16-ročné dievča... Policajt ju nechcel vedome adultified (po-dospeľovať), dovolím si tvrdiť, že ho nič také v tej rýchlosti ani nemohlo napadnúť, len potreboval zastaviť rozbehnutú fúriu, ktorá so zbraňou ohrozovala ostatných.

V tlači sa objavilo aj hodnotenie samotného zásahu policajta: "Some experts, after watching the footage, have pointed out that Bryant was armed and seemed to be acting erratically, deeming the use of deadly force justifiable."

Takže stále sa tam opakujú tie isté vady - nerešpektovanie inštrukcií policajtov, dynamické, výbušné a neadekvátne emocionálne správanie, aktívny odpor, pasívny odpor, slovné napádanie a nadbytočné diskutovanie...

Podobne to bolo v prípade Andrewa Browna Jr. Ten si tiež silový zásah priamo vypýtal... 

Andrew Brown Jr. je podozrivý z drogovej trestnej činnosti. Prichádza viacero policajtov (vraj na mieste bolo 8 policajtov). Majú príkaz na domovú prehliadku. Andrew sa rozhodne uniknúť na svojom aute... Mohli policajti páliť radšej do pneumatík než smerom na kabínu? Myslím si, že mohli... ale keď je situácia adrenalínová, tak mi to neprísluší hodnotiť.

A afroamerická komunita vlastne ani nerozumie tomu, prečo sa zasiahlo tak, ako sa zasiahlo... Medzi demonštantmi, ktorí sa zhromaždili po smrti Andrewa Browna bol aj jeho sused (v tlači označený ako Williams), ktorý tvrdí, že: "Andrew wasn´t a violent person... I didn’t believe that (officers) really did that because he wasn’t a threat to them. He was driving off even though he was trying to get away,” povedal.

Nebol pre nich ohrozením, lebo unikal preč od nich :-) Aj som sa zasmial. Celkom zaujímavá logika... Ja neviem úplne presne, ako funguje spolupráca v USA medzi jednotlivými policajnými okrskami, ale aj u nás si policajti radi zjednodušujú prácu, takže mi pripadá logické, že je z ich pohľadu lepšie unikajúceho zastaviť hneď, než ho nechať ufujazdiť, sledovať ho po uliciach v plnej premávke (vystaviť ostatných ohrozeniu) a následne žiadať o posily... Policajti sa ho snažili zastaviť, lebo unikal... To je ten problém. Unikala osoba podozrivá z drogovej trestnej činnosti, ktorá mala byť podrobená domovej prehladke. Museli byť policajti takí dôrazní? Neviem. Vo vzniknutej situácii sa ho snažili zastaviť... a fyzický svet funguje tak, že čím väčšia sila, tým väčšia protisila... Ak by neunikal, nikto by po ňom nestrieľal.

Vyzerá to tak, že séria týchto problémov sa nebude dať len tak ľahko zastaviť, lebo to nie je výhradne len v policajtoch... Skôr v tom, ako sa príslušníci istej rasovej skupiny v USA správajú a ako konajú... sami si tak zvyšujú riziko, že sa proti nim zasiahne vygradovanou silou. Nespolupracovať s políciou, robiť nelogické a prudké veci, nie je dobrý nápad nikde na svete. V USA špeciálne... 

Vyššie som ukázal ako sa argumentuje (aj laicky, aj akademicky), aby sa zahmlievala podstata problému. Ako sa zbytočne na vec prilepuje rasový kontext. Ale občas sa objaví niekto, kto sa pokúsi vrátiť veci späť na nohy.

V piatok 23. apríla 2021 sa takto vyjadril šerif Doc Wigington z Throckmorton County (Texas, USA) na oficiálnej facebookej stránke miestneho policajného okrsku. 

“In the news cycle over the last few weeks have been stories of young people being shot by police in some type of altercation or another. The public is quick to jump on the officers involved stating a need for more training, better de-escalation tactics, and possibly shooting the subject in the leg. ... But such tactics only work when the subject is willing to listen and not in a rage.

IT IS NOT THE JOB OF THE OFFICER TO RAISE YOUR KID. Parents need to take responsibility for the actions of their FAILURE to raise their child to be respectful, responsible and listen to authority figures. Jumping on teachers, coaches etc. All their life gives the kids a feeling they can do no wrong and they do not have to comply with authority figures. By the time that law enforcement has to get involved in your child’s life its usually past time to be a parent.”

Chceme hľadať systémovú chybu v tomto celom? Áno, je tam... Chýba výchova detí v rodinách, ktorej súčasťou by bol rešpekt k autoritám... Deti nemajú úctu k žiadnej autorite a keď sa dostanú do kontaktu s políciou, je na výchovu už neskoro.

A už minimálne v roku 2007 (upload je z roku 2007) to špeciálne afroamerickej komunite povedali "ich ľudia" (stand-up komik, herec, režisér Chris Rock), jednoducho, vtipne, v jednoduchých obrazoch. Rečou, ktorá nie je zbytočne komplikovaná. V roku 2021 sa však akosi stále ešte nič nezmenilo...

A ešte niečo na pobavenie. Nižšie je tweet ľavicového extrémistu Michaela Moorea z 20. 4. 2021, po odsúdení policajta Dereka Chauvina.

Osloboďme všetkých nevinných blacks and browns... How many innocent black and brown ppl are in prison? Free them all! To je niečo ako "systémová" havlistická amnestia v 1990 roku...

Michael, Michael... za pol roka by bola väčšina tých innocent black and brown ppl zase naspäť v lochu... ver nám Michael, my sme takéto sociálne experimenty už zažili!!!

Ťažko to vôbec nejako komentovať, tak je to absurdné. To je Michael Moore :-)

michael moore 20. 4. 2021
michael moore 20. 4. 2021 (zdroj: zdroj: twitter)
separator - graficky prvok
separator - graficky prvok (zdroj: free clipart)

Prípad z Kalifornie (San Dimas) z 23. apríla 2021 (zdroj Sky News Australia, ale nájdete aj na Fox News) ukazuje, ako sa nálepka "rasizmus" stala nebezpečným nástrojom proti štátnym autoritám v rukách (resp. mysliach) slaboduchých. V mysliach tých, ktorí vždy mali problémy s tým niesť zodpovednosť za svoj vlastný život a vždy radi (rady) hodia zodpovednosť za vlastné zlyhania na externé faktory... Nielen deti a teenageri, aj dospelí zrelí ľudia majú "systémový problém" rešpektovať štátne autority a dodržiavať verejný poriadok a jeho vynucovanie.

Afroamerická pani, ktorá sama seba označuje ako "učiteľka"(!) počas cestnej kontroly, v priebehu ktorej sa ukázalo, že nemá u seba "driving licence", slovne útočí na policajta... oslovuje ho ako "murderer" a keďže si všimla, že je to hispánec, tak mu tvrdí, že je "mexican racist" a že "aj tak nikdy nebude biely" :-)

BLM prinieslo naozajstný ROZKLAD SPOLOČNOSTI V USA. Ja osobne si nemyslím, že medzirasové súžitie bude vôbec niekedy fungovať. Tie nezodpovedné "politické elity", ktoré podnietili vzostup takejto vlny správania v spoločnosti, by mali v budúcnosti niesť za to zodpovednosť. Otázka je, či je nezodpovedné politické elity možné trestať výsledkom volieb, lebo zdá sa, že už ani voľby nie sú, čo bývali :-)

Robert Štepaník

Robert Štepaník

Bloger 
  • Počet článkov:  103
  •  | 
  • Páči sa:  69x

Tento blog vás pozve do zaujímavého a pestrého sveta alternatívnej hudby... a ako doplnok sa objavia témy z umenia, spoločenských vied a politiky. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu